Niektorí z nás sa ešte pamätajú, ako sa objavili prelomové elektrické písacie stroje, ktoré priniesli možnosť rýchlo opraviť drobný preklep. O niekoľko rokov s nástupom éry osobných počítačov na monitoroch po celom Československu svietil textový editor T602 domácej produkcie. Po rozšírení prostredia Windows sa začal masovo používať kancelársky balík Microsoft Office. Používatelia začali do textu vkladať rôzne štýly písma, jednoduché grafické prvky, tí odvážnejší aj zoznamy, číslovanie a hierarchické členenie textu a tí najodvážnejší vnorené tabuľky, dynamicky vytvorené grafy a makrá. S novými možnosťami však prichádzali aj nové problémy. Všetci už nepoužívali ten istý program, alebo používali jeho rozdielne verzie. Problémom bolo často aj rozdielne kódovanie diakritiky.
Dnes, v roku 2012, sa už na kancelársku prácu používa široké spektrum softvéru. Rôzne operačné systémy a rôzne kancelárske balíky, ktoré na nich fungujú, prinášajú situácie, čo tak dobre poznáme z bežného života – rôzne typy a verzie súborov, rôzne formáty, v ktorých sa dokumenty ukladajú a prenášajú. Pokúsime sa teda nájsť odpoveď na otázku, prečo sa niekedy stane, že musíme na e-mail odpovedať, aby nám poslali dokument v inom formáte, pretože nemáme ten správny kancelársky program alebo jeho konkrétnu verziu, alebo prečo vidíme v dokumente iný typ písma alebo iné odrážky, ako zamýšľal jeho autor.
CC: Kriss Szkurlatowski
Záplava formátov a konkurencia
Až na malé výnimky bývalo bežné, že si autor aplikácie vytvoril vlastný formát. Výhody boli nesporné – autor je veľmi dobre oboznámený s technológiou, s ktorou pracuje, vie optimalizovať formát pre jeho aplikáciu. Pre autora alebo dodávateľa softvéru navyše vlastný uzavretý formát vytvára niekoľko trhových výhod: Keď má používateľ v tomto formáte vytvorené už veľké množstvo dokumentov, ktoré navyše zdieľa s ďalšími, stáva sa preňho prechod na akýkoľvek iný software a formát oveľa zložitejším. Dodávateľ takýmto spôsobom vie znížiť pravdepodobnosť, že používateľ prejde na konkurenčný produkt. Navyše, ak nové verzie jeho kancelárskeho softwaru používajú novšie formáty ukladania dokumentov, vie si zaistiť kontinuálny predaj do budúcnosti. Akonáhle začne väčšie množstvo ľudí používať nový formát, používateľ je nútený investovať do novej verzie, ktorá s ním vie pracovať.
Tieto formáty pochopiteľne nebývajú zdokumentované a pre konkurenčné alebo alternatívne produkty je často jediným spôsobom, ako s nimi pracovať, reverzné inžinierstvo. Existujú formáty, ktoré sú medzi používateľmi tak rozšírené, že panuje názor „Tento formát dokáže otvoriť prakticky každý, je to vlastne de facto štandard“. Môžeme si povedať: Prečo teda nepoužívať „de facto štandardy“? Drvivá väčšina používateľov predsa má software, ktorý s nimi vie pracovať. Jedným z argumentov môže byť aj nutnosť otvorenosti a dostupnosti verejných inštitúcií voči občanovi. Bezbariérový prístup do verejnej budovy alebo orientačné znaky pre nevidiacich využije iba veľmi malá skupina ľudí, to však žiadnym spôsobom neuberá na ich význame.
OpenDocument – Otvorený štandard
OpenDocument Format (ODF) je otvorený štandard pre kancelárske dokumenty. To znamená, že je jeho dokumentácia bez obmedzení dostupná všetkým jeho potenciálnym implementátorom a rovnako nie je limitované jeho používanie. Zjednodušene povedané, môžete si naštudovať jeho technickú dokumentáciu, môžete sa ho slobodne naučiť a slobodne naprogramovať software, ktorý ho používa. Ak kancelársky balík používa otvorený štandard, neznamená to, že sám musí byť open source. Microsoft Office ako typický proprietárny software dokáže pracovať s ODF rovnako ako slobodný a open-source balík LibreOffice. Používanie otvorených štandardov preto žiadnym spôsobom nediskriminuje autorov softvéru a ani ich nenúti používať konkrétne licencie.
Štandard OpenDocument bol pôvodne vyvinutý súkromne v spoločnosti Sun Microsystems, neskôr však prešiel pod ochranné krídla štandardizačného konzorcia OASIS. Členmi OASIS sú významné svetové softvérové spoločnosti, organizácie aj jednotlivci a hlavným cieľom je schvaľovať technologické štandardy tak, aby boli zastúpené záujmy viacerých strán a aby bol tento proces čo najdemokratickejší. OpenDocument je v súčasnosti implementovaný vo všetkých významných kancelárskych balíkoch: OpenOffice.org, LibreOffice, Microsoft Office, Lotus Symphony, ale aj menších projektoch ako Calligra alebo AbiWord. Existuje aj množstvo knižníc pre prácu s ODF, ktoré zjednodušujú programátorom prácu s dokumentami a zjednodušujú tak vývoj nového softvéru pracujúceho s týmto štandardom.
OpenDocument Format
Spolupráca viacerých strán
Na fungovaní štandardu ODF majú záujem viaceré strany, čo ďalej zvyšuje jeho kredibilitu ako medzinárodného otvoreného štandardu. Na workshope ODF PlugFest, ktorý sa koná štvrťročne vždy v inej krajine, sa pravidelne zúčastňujú autori kancelárskych balíkov, mnohých ďalších nástrojov pre prácu s ODF, ale aj zástupcovia z radov bežných používateľov a predstaviteľov štátnej správy. Hölger Boeken, zástupca nemeckého Spolkového ministerstva vnútra, pri otváraní posledného ODF PlugFestu v lete 2011 v Berlíne začal dôležitou vetou: „Otvorené štandardy majú veľký význam pre transparentné fungovanie verejných inštitúcií. Otvorené štandardy navyše prispievajú k efektívnejšiemu fungovaniu trhu a k rozvoju najmä malého a stredného podnikania.“
Rob Weir, predseda technickej komisie organizácie OASIS pre ODF, vysvetľuještandardizačný proces
Všetky významné subjekty, ktoré s ODF pracujú, sa zúčastňujú pravidelne: veľké neziskové organizácie ako Apache Software Foundation alebo Document Foundation, veľké firmy zastupujú Oracle, Microsoft a Google, nechýba ani niekoľko malých firiem a množstvo nezávislých programátorov. Dôležitosť takýchto stretnutí spočíva najmä v spoločnom hľadaní problémov a riešení. Cieľom je dosiahnuť, aby sa napríklad ODF dokument vytvorený v Microsoft Word zobrazil po otvorení v LibreOffice presne tak, ako sa zobraziť má. Aby všetky kancelárske balíky dodržali predpísaný štandard. Bez vzájomnej spolupráce by to nebolo možné. Ako v každom štandarde, aj v ODF sa vyskytujú nejasnosti, prípadne oblasti, ktoré majú iba odporúčajúci charakter. Práve v týchto oblastiach je dôležité, aby spolu jednotlivé projekty komunikovali a navzájom si porovnávali detaily implementácie.
Jos van den Oever poukazuje na problémy v ODF na úrovni XML
Dokumenty a bezpečnosť
Otvorené štandardy neznamenajú len efektívnejšie fungujúci trh a jednoduchšiu manipuláciu s dokumentami. Podľa nemeckého Úradu pre bezpečnosť informačných technológií sú elektronické dokumenty jedným z hlavných kanálov šírenia počítačových vírusov. Snažia sa preto vyvinúť bezpečnostné brány, aby mohli analyzovať obsah prijatých a odoslaných dokumentov v elektronickej pošte. Takto by boli schopní vyhľadávať v prijatých dokumentoch skryté vírusy a odchádzajúce dokumenty kontrolovať na obsah citlivých údajov. Ochrana pred nežiadúcim únikom informácií je pre verejné inštitúcie veľmi dôležitým atribútom riešenia kancelárskeho softvéru. K úniku pritom môže dôjsť aj jednoducho nesprávnym použitím. Za všetko hovorí príklad z praxe, keď chcel autor dokumentu utajiť mená osôb tak, že čiernemu písmu nastavil čierne pozadie. Výsledok potom exportoval do formátu PDF. Získať mená z výsledného súboru pritom trvalo priemerne zdatnému expertovi iba niekoľko sekúnd.
Zástupcovia úradu spomínajú aj známy prípad – aféru bývalého amerického prezidenta Clintona a jeho asistentky. Všetky okolnosti prípadu príslušný prokurátor podrobne zaznamenal, pričom použil program WordPerfect. Neskôr, predtým ako boli niektoré informácie k prípadu publikované na internetovej stránke, z dokumentu citlivé údaje vymazal. Ukázalo sa však, že WordPerfect tieto časti textu v súbore nechal, priradil im iba atribút „vymazané“. Keď však dokument zverejnili na webe, publikačný program tento atribút ignoroval. Svetová verejnosť si tak mohla prečítať aj o tých najštipľavejších detailoch.
Štandardy na úradoch
Okrem snahy o otvorenosť a prístupnosť existujú aj interné dôvody, prečo sa štátne inštitúcie v európskych krajinách snažia zavádzať OpenDocument. Okrem výmeny dokumentov medzi úradom a občanom alebo súkromným sektorom sa totiž asi desať percent dokumentov pohybuje medzi úradmi navzájom. Úrady samotné nie vždy používajú rovnaký formát dokumentov, používajú sa rôzne verzie kancelárskych balíkov, a preto požiadavky na štandardizáciu prichádzajú aj zvnútra.
CC: jmerelo
Zaviesť ODF ako jednotný štandard pre dokumenty sa pokúšali okrem iného v nemeckom meste Freiburg, kde pätnásť rokov vládla softvérová monokultúra a samotná predstava interoperabilného riešenia neexistovala. Mesto otvorene priznáva, že pilotný projekt nasadenia ODF nedopadol najlepšie. Dosiahli síce používanie štandardného formátu, problém však je so starými dokumentami. Tie často obsahovali rôzne šablóny a makrá, ktoré prestali fungovať. Tak isto je problémom zistiť, ktoré iné úrady podporujú ODF. Keďže neexistuje žiaden všeobecný záväzný predpis, jediným spoľahlivým spôsobom, ako túto informáciu získať, je poslať úradu daný dokument a čakať. K tomu sa pridávajú prirodzené obavy – medzi nemeckými úradníkmi sa traduje, že ak sa pokúsite nasadiť nové a revolučné riešenie a váš projekt zlyhá, máte vážny problém. Ak zotrváte pri tom, čo sa používalo doteraz a zlyhá to, nič sa nedeje. To udržuje neustálu silnú rezistenciu voči zmenám.
Ani pokusy o nasadzovanie ODF a kancelárskeho balíka OpenOffice.org vo Švédsku neskončili jednoznačným úspechom. Podľa zistení švédskej Univerzity v Skövde sa vo väčšine verejných inštitúcií nerobí pri takýchto rozhodnutiach žiadny prieskum ani výberové konanie. Nákupné rozhodnutia nie sú ani zdokumentované, ani formalizované. Často sa jednoducho znova kúpi novšia verzia toho, čo už je nasadené. Univerzita robila aj experiment, kolko úradov vo Švédsku akceptuje formát ODF. Jednoducho poslali všetky anketové otázky ako prílohu vo formáte ODF e-mailom. Len tridsať percent z nich bolo schopných dokument prijať a spracovať.
Svetlá budúcnosť?
OpenDocument Format ešte síce nie je dokonalým formátom, je však na najlepšej ceste stať sa globálnym štandardom pre kancelárske dokumenty. Existujú aj ďalšie štandardy, ktoré majú záujem sa na túto pozíciu dostať. Spoločnosť Microsoft sa nechce tak ľahko vzdať svojho postavenia na trhu, a tak prišla s podobným konkurenčným formátom – Office Open XML. Výhodou ODF je však implementácia, ktorá je v jeho prípade už oveľa ďalej a tiež demokratický proces jeho schvaľovania ako štandardu. Všeobecne však aj veľkí hráči na trhu kancelárskych balíkov pochopili, že interoperabilita a podpora ODF je pre nich výhodou a niekedy aj vstupnou bránou do sveta štátnych zákaziek.
Pre štátne inštitúcie je OpenDocument jedným zo spôsobov, ako znižovať náklady, rozšíriť si možnosti pri verejnom obstarávaní a znížiť svoju mieru závislosti na konkrétnych dodávateľoch. Aj preto sa aj štátna správa zúčastňuje workshopov ako napríklad ODF PlugFest, ktoré sú jedinečným prípadom, kedy si konkurenti sadajú za spoločný stôl a spolupracujú na riešení problémov pre dobro vlastných používateľov.
Článek vyšel ve třetím čísle magazínu Open source & praxe.
