První díl: FreeBSD 7.1 - predstavenie, inštalácia
Najdôležitejšie príkazy
Sysinstall
Tu samozrejme nemyslíme príkazy ako fdisk či chmod a stovky iných (tiež dôležitých), z ktorých skoro všetky sú aj v Linuxe, ale nástroje špecifické pre FreeBSD, a to napríklad sysinstall, čo je akýsi centrálny konfigurátor pre všetko - pre opravu už existujúceho systému, pre zmenu hesiel, pre pridanie nových diskových oddielov, pre konfiguráciu sieťových zariadení, pre nastavenie bezpečnostných pravidiel atď. Sysinstall pravdaže automaticky upravuje aj súbor /etc/rc.conf a aj iné (ako inetd.conf atď.).
Inštalácia balíkov - pkg_add
Pokiaľ sa rozhodnete inštalovať akýkoľvek balík, máte dva spôsoby:
- Do systému si ho stiahnete z FTP archívov podobne ako pomocou
apt-getv Debian Linuxe (a jemu podobných). Vo FreeBSD k tomu slúžipkg_add. Pokiaľ chcete inštalovať cez internet, k príkazu pridáte voľbu-r(remote); Príklad:pkg_add -r mplayer. Pravdaže, žiadne čísla verzií netreba vypisovať, stačí uviesť iba názov balíka (fetchmail, wget, opera atď.). Balíky odinštalujete pomocoupkg_delete. - 2) FreeBSD používa systém balíkov - tzv. "ports" v adresári /usr/ports a balíky sú rozdelené podľa kategórií (biológia, databázy, editory, emulátory...). "Ports" sú iba akési "odtlačky prstov", v adresári ktorých po zadaní
make install(napríklad v adresári /usr/ports/games/3dpong) sa balíček stiahne z internetu, skompiluje a nainštaluje. Ak ho chcete odinštalovať, v patričnom adresári zadátemake deinstall. Ak balíček už existuje a chcete ho reinštalovať (prípadne aktualizovať do najnovšej verzie), zadátemake reinstall.
Výhodou tohto je, že ak autor daného softvéru príde s novou verziou, bude vám okamžite k dispozícii. Netreba však zabúdať, že stromový adresár "ports" treba tiež priebežne aktualizovať, k čomu slúži nástroj portsnap.
Firewall
Možno nastaviť pomocou príkazu sysinstall, alebo aj ručne. FreeBSD podporuje v jadre, okrem vlastnej firewall podpory (ipfw), aj OpenBSD packet filter (pf). Možno teda používať príkaz pfctl z OpenBSD (modul pf načítate: kldload pf), ale pravdaže aj softvér tretích strán.
Pripájanie linuxovských diskov
FreeBSD má obmedzenú podporu pre súborový systém Ext2. Ak budete chcieť pripojiť linuxovský disk, použite fsck.ext2 z balíčka e2fsprogs pre FreeBSD. Po jeho odpojení spustite zase fsck.ext3 pre znovuvytvorenie žurnálu.
Podporu ext2fs niektorí kompilujú aj do jadra, ale oveľa jednoduchšie bude načítať modul ext2fs: kldload ext2fs. Linuxovské disky sa pripájajú napríklad takto:
mount -o ro -t ext2fs /dev/ad2s1 /mnt
Existuje aj port ReiserFS pre FreeBSD, len zatiaľ iba s podporou pre čítanie.
Emulácia iných BSD systémov
Binárne súbory NetBSD či OpenBSD nezbehnete na FreeBSD, čo platí aj opačne. Hoci OpenBSD má podporu pre emuláciu FreeBSD, emulovať iné BSD systémy pod FreeBSD nie je potrebné, pretože FreeBSD, na rozdiel od OpenBSD, má jednu z najväčších (spolu s NetBSD) databáz balíkov. Možnosti emulácie ešte dopĺňajú aj emulátory.
Linuxovská emulácia
V tejto časti predstavíme čitateľom vyspelú vlastnosť natívnej emulácie pre Linux vo FreeBSD, ktorá existuje ešte z čias jeho raných verzií. Emulácia v zásade funguje tak, že si doinštalujete základný balíček, ktorý je obsiahnutý v systéme "ports" vo FreeBSD - napríklad Fedora Core 4 (linux_base-fc-4_14) alebo Fedora Core 8, na čo sa vás však opýta už aj inštalátor, pretože vývojári FreeBSD s podporou pre Linux rátajú. Inštalačný skript upraví aj súbor /etc/rc.conf.
Po inštalácii balíčka pre Linux nasledujú ďalšie menšie kroky. Pokiaľ to už za vás neurobil inštalačný skript pre linuxovskú emuláciu, do /etc/fstab treba napísať:
linproc /usr/compat/linux/proc linprocfs rw 0 0
a potom, pokiaľ nereštartujete počítač, musíte pripojiť adresár /usr/compat/linux/proc:
mount /usr/compat/linux/proc
Pre úspešné používanie Adobe Flash bude ešte potrebné zmeniť kompatibilitu jadra:
sysctl compat.linux.osreleas=2.6.16
Týmto, až na niektoré maličkosti (napríklad doinštalovanie linuxovských knižníc, ak si ich nejaké programy budú pýtať), je linuxovská emulácia v zásade perfektne pripravená.
Skype vo FreeBSD
Skype je čisto linuxovská aplikácia, s ktorou sa aj vo FreeBSD dohovoríte
Domovská stránka Skype ponúka aj statickú verziu Skype pre Linux, ktorú úspešne používam - Static OSS. BZ2 súbor stačí rozbaliť, niekde skopírovať jeho obsah (v mojom prípade to bol adresár /opt) a potom iba kliknúť na súborik skype. Budete neúspešní, hoci chýbajúcu knižnicu libasound.so.2 ľahučko vytiahnete z portálu rpm.pbone.net, ktorý vyhľadá balíky aj podľa názvov knižníc v nich obsiahnutých a v rozšírenom vyhľadávaní zase budete mať širokú paletu verzií čo i len jednej linuxovskej distribúcie. V mojom prípade to bola Fedora Core 8 a knižnicu libasound.so.2 som vytiahol z balíčka alsa.lib-verzia.rpm.
Linuxovské pakovače
Pre FreeBSD existuje aj natívny FreeBSD port RPM, ktorý si doinštalujete pomocou pkg_add (pkg_add -r rpm), pretože ho budete potrebovať kvôli niektorým linuxovským aplikáciám - inak ich totiž nerozbalíte. K dispozícii je pravdaže aj DPKG (z Debianu) pre FreeBSD a možno užitočné bude stiahnuť si aj balíček alien, ktorý urobí konverziu z DEB či RPM archívov do TGZ a naopak.
Bash
FreeBSD má natívny port Bash, ktorý však treba doinštalovať, lebo nie je súčasťou základného systému. Nastavenie shellu (aby ho systém prijal za svoj) urobíte aj príkazom vipw.
Adobe Flash
Spojazdnenie Adobe Flash si tiež vyžaduje trochu práce, ale vo verzii FreeBSD 7.1 funguje aj v natívnych prehliadačoch FreeBSD (Firefox, Seamonkey), hoci takisto iba za podpory linuxovskej emulácie.
Indická Kali tancuje svoj tanec až nevšedne živo
Iné aplikácie
V prípade ďalších - najmä náročnejších linuxovských aplikácií - bude potrebné si ad hoc podoplňovať adresár /usr/compat/linux/lib a /usr/compat/linux/usr/lib potrebnými knižnicami, ak si ich budú linuxovské programy pýtať.
Iná emulácia vo FreeBSD - Wine, aplikácie Windows
Niekde na internete sa píše, že prostredie Wine vo FreeBSD vraj funguje o čosi horšie ako v Linuxe, čo je vraj aj dôvod, prečo vývojári CrossOver Office otáľajú s pokračovaním svojho komerčného Wine pre FreeBSD. Pod FreeBSD však veľmi pekne beží emulátor Qemu a Bochs a existuje aj projekt Win4BSD, ktorý je zadarmo pre nekomerčné využitie. VMware funguje, ale iba v staršej verzii, hoci do jeho prostredia v Linuxe či Windows FreeBSD (ako virtuálny systém) inštalujete bez najmenších ťažkostí, čo už nemožno povedať o OS/2, so systémom, s ktorým má VMware problémy dokonca aj v dnešnej modernej podobe - eComStation.
Windows XP vo Win4BSD, komercionalizovanom Qemu/Kqemu
Rodina BSD
Ak vás odradí nedostatočnosť grafiky vo FreeBSD - je tu PC-BSD a Desktop BSD. PC-BSD a Desktop BSD nie sú ničím iným než FreeBSD - jeho grafické frontendy doplnené skriptami a softvérom ako PBI (Push Button Installer) v PC-BSD, vďaka ktorému na balíčky s príponou .pbi iba kliknete a inštalujete ich podobne ako EXE súbory vo Windows.
V PC-BSD sa nielen Wine inštaluje jedným klikom
PC-BSD má aj atraktívnu stránku venovanú aplikáciám, ktorá je o niečo viac "sexy" ako www.freebsd.org/ports. Spôsob inštalácie cez .pbi balíčky je azda aj viac "user friendly" ako v niektorých Linuxoch, kde tiež je niekedy pre uľahčenie potrebná maličká práca navyše, najmä ak vás napríklad oslovili projekty ako Klik, pomocou ktorých aplikácie neinštalujete, ale rovno spúšťate jediným klikom myši.
Na rozdiel od FreeBSD majú PC-BSD a Desktop BSD grafický inštalátor, takže užívatelia Linuxu nebudú ani cítiť rozdiel, pričom všetky FreeBSD príkazy (ako pkg_add atď.) budú k dispozícii vrátane balíčkového systému "ports". Oproti poslednej verzii FreeBSD 7.1 (KDE 3.5.10, GNOME 2.22.3) PC-BSD používa už KDE 4.x.x. Oba systémy - Desktop BSD i PC-BSD kráčajú k zjednodušeniu práce s FreeBSD, ktoré je už aj tak najbližšie k užívateľom a tým pádom aj k desktopovému smerovaniu.
Hoci FreeBSD má ešte niekoľko ďalších podôb (väčšinou ide aj tak iba o FreeBSD upravené skriptami), z tých najlepších je to live DVD RoFreeSBIE, ktoré je k dispozícii aj v kompresii, takže získate naozaj veľa.
RoFreeSBIE je najľahšia cesta k silnému zážitku s FreeBSD
Keď si tento systém z hlbokých vôd Unixu doladíte, budete neobyčajne spokojní. V programe MPlayer (či VLC) takmer akékoľvek prehrávanie filmov (DVD, DiVX, MOV atď.) ide ako po masle, MP3 prehrávače sú dostupné okamžite, a to iba jedným príkazom (príklad: pkg_add -r xmms) a ak sa vám nebude pozdávať práca navyše, tú častokrát budete musieť robiť i v Linuxe. Vhodným príkladom je Fedora, kde po inštalácii budete tiež musieť robiť desiatky úkonov, aby ste prehrali svoje "émpetrojky" či filmy, pretože zameranie projektu Fedora je vyhýbať sa všetkému, čo vonia vlastníctvom, teda proprietárnosťou.
Spoločnosť Netcraft uvádza zoznam serverov s najdlhším uptimom. Dlhý uptime znamená, že systém nespadol ani raz a že nebolo potrebné aktualizovať ani jadro (čo si pýta reboot). FreeBSD, aspoň v čase písania tohto textu, tu stojí ako prvé nad servermi Windows 2003 a potom BSD/OS. FreeBSD má teda určite veľmi silné nohy, ale tak trochu aj plášť, ktorý ho robí neviditeľným.
