Všetky edície sa dajú stiahnuť z: https://manjaro.org/get-manjaro/. Okrem už spomínaných je tam aj image "Manjaro-Architect ISO", umožňujúci sieťovú inštaláciu v textovom režime so širšími možnosťami. Existujú aj komunitné verzie dostupné z adresy: https://manjaro.org/community-editions/.
HW
Začneme rovno najmenej príjemnou správou. Od tejto verzie Manjaro linux oficiálne nepodporuje 32 bitové systémy, a tak môžeme zabudnúť na prípadné plány na oživenie starého PC pomocou tohto OS. Na 32bit systémoch spustíme iba ak nadväzujúci projekt Manjaro32. Lepšou správou je, že distribúcia podporuje BIOS aj UEFI systémy, tie by mali byť rozpoznané bez zásahu používateľa.
Obrázok 1: Úvodná obrazovka
Inštalácia
Po nabootovaní z image sa spúšťa Live verzia Manjaro linuxu. To je skvelé pre tých, čo si chcú Manjaro najprv len vyskúšať. Calamares, ako sa inštalátor volá, je tak možné spustiť až po štarte prostredia KDE. Odkazy na dokumentáciu v PDF, Calamares a "Manjaro-Architect" (CLI) sprievodcu sú umiestnené priamo na ploche.
Spokojnosť s výsledkom nasadenia systému veľmi závisí od znalostí a požiadaviek používateľa. Najmä na tom, ako chce nakonfigurovať svoj systém. Tí menej skúsení nič nestratia defaultnou inštaláciou, ak si teda dajú pozor pri dualboot konfigurácii, čo je asi jediná možná "záludnosť".
V tomto prípade Calamares ukončí zvyčajne svoju prácu na výbornú: rýchlo a prehľadne nás prevedie celým procesom inštalácie. Chýbala mi v ňom však možnosť priameho výberu balíčkov.
Obrázok 2: Uvítacia obrazovka Calamares
Problém nastáva, ak požadujeme pokročilejšiu konfiguráciu, napríklad chceme, či máme LVM. V tejto verzii Calamares už síce vie pracovať s LVM, ale časté sú problémy po reštarte. Takže túto možnosť odporúčam len skúsenejším používateľom spolu s dobrou zálohou.
Alternatívou je CLI verzia inštalátora, tá pracuje v textovom móde a je pekne zdokumentovaná.
Obrázok 3: Rozdelenie disku
Distribúcia
Podpora FS v Manjare je štandardná, nechýba žiadny z dôležitých typov: btrfs, ext3/4, reiserfs či ntfs. Asi jediným citeľným problémom je už ten spomínaný zádrheľ s LVM, aj keď nepredpokladám, že ho doma používa veľa ľudí.
Už pri bootovaní si môžeme vybrať aké ovládače chceme, a to podľa ich licencií: free, či non-free verzie. Tu spomenieme aj integrovaný grafický server Xorg-Server v1.19.6. Inak máme k dispozícii štandardne dostupné drivre.
Sieťovému vybaveniu Manjara niet čo vyčítať, nájdeme tu podporu pre klasické využitie sietí na desktope, vrátane NFS, Samby, IPv4, IPv6 atď.
Podpora národných jazykov je na vysokej úrovni. Už prvá obrazovka nám umožní komunikovať v češtine. Toto nastavenia sa dedí aj pre Calamares, slovenčinu si zvolíme až v priebehu inštalácie. Nevýhodou je PDF dokumentácia iba v angličtine.
Obrázok 4: Cantata
Obrázok 5: Kancelárske programy
Softvér
Keďže Manjaro vychádza z Arch Linuxu, na správu balíčkov sa používa Pacman 5.0.2, použiteľný aj v kombinácii s ALPM. Okrem neho je tu jeho grafická nadstavba Octopi 0.8.10, veľmi príjemný nástroj (XFCE edícia obsahuje Pamac).
SW výbava distribúcie je zhruba takáto: GRUB2, jadro 4.14.10-2-MANJARO (po upgradoch 4.14.14-1-MANJARO).
Z grafických prostredí sú dostupné okrem KDE 5.42.0 aj cinnamon 3.6.1, gnome 3.26.2, plasma 5.11.4. Ďalej tu sú amarok 2.8.0-19, vlc 2.2.8, aj keď predvolený prehrávačom hudby je nečakane cantata 2.2.0. Vypichnem aj Thunderbird 52.5.2 a LibreOffice vo verzii 5.3.7.2.0+.
Programátori majú k dispozícii Qt-Designer 5.10.0, python 3.6.4, perl 5.26.1, gcc 7.2.1+20171224, eclipse 4.7.2, JRE 3-1 a Java samotná je v repozitároch.
Z prehliadačov tu máme Firefox 57.0.3 a Chrome 63.0.3239.108. Druhý menovaný je však dostupný len v repozitároch dostupných pomocou nástroja yaourt. Hrať sa môžeme aj pomocou playonlinux 4.2.12 a wine 3.0rc4. A, samozrejme, Steam je tu dostupný tiež.
Obrázok 6: Octopi v akcii
Obrázok 7: Systemd configurator
Správa systému
Dostávame sa k najpríjemnejšej časti Manjaro Linuxu. Aj keď v sebe nezaprie pôvodný Arch, vývojári sa ho rozhodli sprístupniť širšiemu okruhu používateľov, vrátane tých menej skúsených. Riešia to najmä tvorbou vlastných nástrojov na správu systému. Či už je to spomínaný octopi, manjaro-settings-manager a ďalšie.
Ťažko rozhodnúť, ktorý nástroj na správu OS je ten naj, niektoré obsahujú rovnaké moduly (používatelia atď.), iné zas obsahujú niečo navyše. Osobne ma najviac zaujal systemd configurator, ktorý umožňuje ľahko spravovať služby a iné časti systemd. Viac o týchto nástrojoch napovedia obrázky.
Aktualizácia systému prebieha viac menej už štandardne. Na ploche máme ikonku chobotničky, ktorá pri dostupnosti opravných balíčkov sčervenie a po kliknutí si len počkáme, kým sa stiahnu a nainštalujú.
Obrázok 8: Konfigurácia HW
Skúsenosti a dojmy
Manjaro som skúšal na stroji s Intel i7 (16 GB RAM), ale i na virtuálnom stroji s nie príliš veľkými HW zdrojmi (1 CPU, 4GB RAM). Na oboch inštanciách sa mi zdala byť táto distribúcia stabilná – ale zas nie na 100%, niektoré programy to neustáli – a pomerne rýchla. To neplatilo pre starý NB s Intel Prescott CPU a 4 GB RAM, kde KDE vôbec neštartovalo – bolo skrátka na GPU príliš náročné.
Veľkým plusom je aj prednastavené použitie rôznych dodatočných ovládačov a knižníc, ktoré umožňujú okamžite po inštalácii – prípadne i počas nej – prehrávanie väčšiny multimediálnych súborov (mp3, mkv, avi a pod.). Naopak, niektoré programy vyžadujú dodatočné repozitáre, ako sme tu už spomínali.
Záver
Manjaro je podľa mňa veľmi dobrá distribúcia: moderná, stabilná a prítulná. Obsahuje najnovšie verzie väčšiny programov. Navyše umožňuje ihneď po štarte používať multimédiá. Aj keď miestami bolo cítiť prílišnú čerstvosť použitých verzií programov (pád Spectacle a pod.) a najmä problémy s LVM, považujem ju za veľmi dobrý produkt vhodný pre 64bit a kompatibilné CPU. Dokladom jej kvality môže byť aj jej stúpanie v rankingu na distrowatch.com, keď sa dostala počas písania tohto článku z piatej na druhú pozíciu.
Obrázok 9: Pripravený na multimédiá
