Prvý diel: Nie jeden, ale dva koláče: Porovnanie FreeBSD a OpenBSD
FreeBSD: Má podstatne viac aplikácií než OpenBSD, počet prekročil už 20000, o čom je info napríklad na stránke freebsd.org/ports/. OpenOffice.org bol do tohto OS portovaný veľmi skoro. Medzi balíčky, pravdaže okrem stoviek ďalších, ktoré boli takto portované do FreeBSD, patria aj kuriozity ako linuxovský cfdisk, ktorý nájdete v /usr/ports/sysutils.
Linuxovský cfdisk vo FreeBSD
OpenBSD: Má podstatne menej aplikácií, ale tie existujúce bežia spoľahlivo. OpenOffice.org bol portovaný dosť neskoro (neskôr ako vo FreeBSD), a to v období, kedy v Linuxe už rozkvitla možnosť pracovať s akýmikoľvek dokumentmi Microsoft.
FreeBSD: Má viac možností pre virtualizáciu (ako hostiteľský systém), zbehnete na ňom staršie verzie VMware a nájdete i čosi naviac - WIN4BSD. Nemá emuláciu pre OpenBSD, ale tá nie je potrebná, pretože balíčkov v OpenBSD je menej.
OpenBSD: Wine beží horšie ako vo FreeBSD a okrem Qemu a Bochs (virtualizácia pre akýkoľvek OS) ťažko použiť iný virtualizačný softvér. OpenBSD však má emuláciu pre binárne súbory FreeBSD a pravdaže aj pre Linux.
FreeBSD: Nič tu nedominuje - stabilita, bezpečnosť, použiteľnosť a rovnako aj desktopové či serverové/sieťové využitie stojí rovnocenne popri sebe.
OpenBSD: Dominuje tu zameranie na bezpečnosť. Aj serverové využitie vrátane sieťových služieb (firewall, gateway atď.) dominuje nad desktopovým využitím - nejedna firma totiž potrebuje kvalitný a bezpečný server. OpenBSD používa aj softvérový gigant Adobe Systems. Ako základný systém prechádza bezpečnostným auditom a experti ho využívajú aj ako lákadlo na hackerov.
FreeBSD: Pracuje s modulmi, ktoré načíta do jadra ako Linux; moduly sú uložené v adresári /boot/kernel (s príponou *.ko ako napríklad snd_driver.ko), kde je aj jadro (pod názvom "kernel"). Moduly mimo základného systému ako kqemu (pre akcelerátor Qemu) sú v adresári /boot/modules.
OpenBSD: Tiež podporuje moduly, ale nie veľmi ich používa, skoro vôbec. Jadro má pomenovanie "bsd", je monolitické (z jedného kusa a nič nepotrebuje) a uložené v koreňovom adresári /, ako to bolo kedysi aj vo FreeBSD.
FreeBSD: Názvy zariadení sú iné. Vo FreeBSD sa napríklad disky označujú ako /dev/ad0, /dev/ad1 atď. - to isté čo /dev/sda, /dev/sdb v Linuxe a diskové oddiely ako /dev/ad0s1 (v Linuxe /dev/sda1). Abecedné písmeno na konci (ad0s1a, ad0s1b, ad1s1e atď.) naznačuje, že ide o diskový oddiel v rámci súborového systému UFS.
OpenBSD: Disky za označujú ako /dev/wd0 (/dev/sda v Linuxe), /dev/wd1 (/dev/sdb v Linuxe) a diskové oddiely vždy iba abecednými písmenkami (wd0j, wd0a atď.).
FreeBSD: Pre prepínanie medzi konzolami stačí iba stlačiť klávesy [Alt-F1], [Alt-F2] atď. Do prostredia X sa užívateľ vráti pomocou [Alt-F9]. Z X Window, ak sa chce užívateľ prepnúť do textovej konzoly, použije [Ctrl-Alt-F1].
OpenBSD: Užívateľ prepína medzi textovými oknami (konzolami) vždy troma klávesmi - [Ctrl-Alt-F1], [Ctrl-Alt-F2] atď. Do systému X, ak beží, sa dostane z konzoly klávesmi [Ctrl-Alt-F5].
FreeBSD: Komunita je viac otvorenejšia k nápadom i rôznym otázkam, na ktoré užívateľ väčšinou vždy dostane odpoveď. Pokiaľ máte akúkoľvek všeobecnú otázku, môžete ju poslať na emailovú adresu uvedenú na tomto odkaze.
OpenBSD: Komunita je veľmi uzavretá a vraví sa, že nemá rada otázky. Vyplýva to možno z toho, že nechcú viesť užívateľov za ručičku, pretože očakávajú, že si prečítajú manuálové stránky.
FreeBSD: Konfiguračný súbor verzie 7.x pre kompiláciu jadra (/sys/i386/conf/GENERIC) používa pre USB napríklad syntax:
device ehci
OpenBSD: Tu ten istý riadok vyzerá:
ehci* at pci
FreeBSD: V implicitnej distribúcii (bez tuningu) je o niečo promptnejší. OpenOffice.org 2.4 sa mi otvoril v KDE 3 za 16 sekúnd a i mnohé ďalšie aplikácie zbehli rýchlejšie.
OpenBSD: V implicitnej distribúcii bez užívateľského tuningu je trošičku pomalší. OpenOffice.org 2.4 sa mi otvoril až za 34 sekúnd vo verzii KDE 3 (a samozrejme na rovnakom počítači). Pre zrýchlenie sa môže užívateľ pohrať s nastaveniami. Určite aj swapovanie, implicitne šifrované, môže máličko vplývať na rýchlosť.
Spoločne o rozdieloch a výhodách
O väčšej priateľskosti FreeBSD svedčí viac vecí, aj jednoduché menu pri jeho bootovaní. Začiatočníci budú musieť čosi študovať, aby zistili, ako sa v OpenBSD aktivuje jednoužívateľský mód (single-user mode - do boot promptu treba napísať: boot -s).
Bootovacie menu tiež vo FreeBSD kedysi nebolo
Ak máte USB kľúče, USB disky, štandardné sieťové karty, proste bežný hardvér, niet sa čoho obávať, ale pred kúpou hardvéru je vždy lepšie trochu pregooglovať web. FreeBSD má väčšiu podporu hardvéru pre počítače typu i386 a možno ho nasadiť kamkoľvek s väčším manévrovacím priestorom i pre výber softvéru. Ak softvér neexistuje, je vždy ešte nádej použiť ten z Linuxu (linuxovská emulácia). V prípade, že ste viac konzervatívni a možno i paranoidní, bude úplne najlepšie použiť OpenBSD kvôli jeho čistote a aj vašim očakávaniam do budúcnosti.
V zásade platí:
V OpenBSD je na prvom mieste bezpečnosť, potom štíhlosť, stabilita a napokon použiteľnosť, pretože OS dosť zaostáva v prispôsobovaní sa dnešku - kód v nijakom prípade nie je zastaralý, naopak vynikajúci a stabilný, len rôzne nové prvky sa implementujú neskôr s výnimkou tých dôležitých, ktoré sa týkajú bezpečnosti.
Vo FreeBSD nijaká vlastnosť nie je na prvom mieste. Užívatelia môžu očakávať novinky skôr ako v OpenBSD, tak sa podľa väčšiny názorov skôr hodí na desktop, hoci to nie je pravidlo.
OpenOffice.org 3.0 je novinkou OpenBSD 4.5
V OpenBSD prehráte takmer akékoľvek video rovnako ako vo FreeBSD vďaka balíčkom ako VLC či MPlayer, ale s internetovým videom (youtube.com) to už nebude jednoduché. Vo Firefoxe síce krásne funguje archaický Flash 7 pre Operu (youtube video), ale so zvukom je to už horšie - zadrháva sa. Treba však povedať, že ani v nedávnych verziách FreeBSD (7.0) to s videom youtube nebolo jednoduché.
OpenBSD ešte aj dnes nainštalujete ľahko na staršie počítače. Linuxovská emulácia je vynikajúca, ale vo FreeBSD vyzerá byť o čosi lepšia, resp. aktuálnejšia, o čom svedčí napríklad možnosť aktivovať kompatibilitu pre linuxovské jadro 2.6.x pomocou sysctl compat.linux a použiť i Flash 9, čo v OpenBSD chýba.
Oba systémy bežia excelentne a môžete ich mať na disku spoločne s Linuxom i Windows, ale iba na primárnom diskovom oddieli, nie v logickom ako Linux. Balíčky, až na menšie detaily, sa inštalujú rovnako (pkg_add) alebo cez /usr/ports (make install). OpenBSD podporuje viac platforiem ako FreeBSD, ale menej než NetBSD.
Tieto systémy vrátane NetBSD sú tri rozdielne koláče - každý s odlišnou, ale podobnou chuťou, každý vývojom zmenený, dnes oproti tým ostatným už iný, hoci pôvodne všetky vychádzajú z jedného receptu z veľmi starej dielne, ktorá ich všetky spája. Veľa odborníkov potvrdí, že jej pracovníci boli skutoční majstri!
