Kancelársky balík OpenOffice.org azda netreba podrobne predstavovať. Tento otvorený a slobodný software už existuje viac ako desať rokov. So svojimi súčasťami – textový editor Writer, tabuľkový procesor Calc, nástroj na tvorbu prezentácií Impress, prostredie pre tvorbu jednoduchých databáz Base a editor obrázkov Draw už dlho konkuruje tradične rozšírenému balíku Microsoft Office. Aj keď vo svojich ranných rokoch bol terčom posmechu, dnes je už bežne rozšírený ako profesionálny nástroj pre štandardné kancelárske potreby. Študenti v ňom píšu diplomové práce a je nasadzovaný v súkromnej aj verejnej sfére kvôli šetreniu nákladov, ale aj jeho dostupnosti na najrozšírenejších platformách – Windows, Linux aj Mac.
Vznik LibreOffice
Približne pred rokom sa od OpenOffice.org oddelila skupina vývojárov a vznikol projekt LibreOffice. Pre proprietárny software by niečo takéto bolo nemožné. Vo svete open source a slobodného softwaru je to však normálne a licencie im to umožňujú. Vývojári jednoducho v istom momente vytvorili kópiu už existujúceho projektu a ďalšie zmeny robia úplne nezávisle. LibreOffice si rýchlo našiel cestu do linuxových distribúcií a aj na počítače používateľov. Verejnosť sa preto pýta: Ktorý z projektov má budúcnosť? Ktorý si mám teda vybrať a kde mi zaručia stabilnú technickú podporu a ďalší dlhodobý vývoj? Je načase vniesť do situácie trocha nového svetla.
Pohľad do histórie
V roku 1999 sa spoločnosť Sun Microsystems rozhodla, že za účelom optimalizácie nákladov a vstupu na nové trhy kúpi od nemeckej firmy StarDivision kancelársky balík StarOffice. Už o dva roky neskôr ho sprístupnila širokej verejnosti. Tak vznikol OpenOffice.org – jeden z prvých významných open-source kancelárskych balíkov. Na vývoji sa už podieľala aj komunita programátorov, Sun Microsystems však ďalej vývoj sponzorovalo a riadilo. Takto OpenOffice.org úspešne fungovalo desať rokov. V roku 2010 bolo Sun Microsystems kúpené spoločnosťou Oracle. Medzi používateľmi ale aj nezávislými vývojármi sa objavili prvé pochybnosti a obavy, ako sa nový majiteľ zachová k ich projektu.
LibreOffice
Zmeny nastali do niekoľkých mesiacov. Oracle zastavilo plány dlhodobého vývoja a neprejavovalo záujem sa na ňom ďalej zúčastňovať. Jeho programátori dostali príkaz pracovať iba na najbližšom naplánovanom vydaní OpenOffice.org. Znepokojení nezávislí vývojári ako odpoveď na toto rozhodnutie a strach z toho, ako bude ďalej spoločnosť Oracle projekt ovplyvňovať, založili koncom leta toho istého roku organizáciu Document Foundation a od existujúceho OpenOffice.org odčlenili nový projekt – LibreOffice. Členmi Document Foundation sa stali nezávislí vývojári, ale aj mnohé vplyvné svetové neziskové organizácie a spoločnosti, medzi ktoré patrí napríklad Google, Red Hat, či Free Software Foundation. O rok neskôr, v roku 2011, už pracovalo na LibreOffice takmer dve sto stabilných vývojárov, z toho niekoľko platených a množstvo ďalších dobrovoľníkov. LibreOffice si rýchlo našlo cestu do distribúcií Linuxu a v súčasnosti ho už je možné nájsť miesto OpenOffice.org ako predinštalovaný kancelársky balík v systémoch Ubuntu, Red Hat a ďalších.
Osud (projektu) OpenOffice.org
V prvej polovici leta 2011 sa tiež udiali zmeny v spoločnosti Oracle. Celé oddelenie, ktoré pracovalo na OpenOffice.org, bolo zatvorené. Vývojári, ktorí ostali verní tomuto projektu, už ďalej mohli pôsobiť len vo svojom voľnom čase ako dobrovoľníci. Ďalšie zaujímavé správy však na seba nenechali dlho čakať.
Oracle ponúklo kompletný projekt organizácii Apache Software Foundation, ktorá zastrešuje mnohé open-source projekty a poskytuje tak vývojárom ochrannú ruku, mentoring a právnu istotu. Tá ponuku akceptovala a ďalší vývoj bude teda pokračovať v jej réžii. Projekt je zatiaľ v štádiu „inkubátora“, kým sa doriešia potrebné organizačné a právne náležitosti týkajúce sa prevodu práv a značiek.
OpenOffice.org
Pre používateľa je teda situácia zložitá. Sú tu dva veľmi podobné projekty, ktoré majú veľa spoločného. Obidva už sú v správe významných neziskových organizácií, ktoré zaručujú ich budúcnosť a do veľkej miery aj to, že vývoj žiadneho z nich neovplyvní jeden silný hráč na trhu, aby tak získal konkurenčnú výhodu na úkor používateľov. Do obidvoch projektov môžu nezávislí vývojári prispievať. Čo bude ďalej? Pripojí sa opäť LibreOffice k OpenOffice.org? Do vzniknutej situácie vstúpila napokon aj spoločnosť IBM, ktorá má vlastný proprietárny (uzatvorený) kancelársky balík Symphony. V lete 2011 sa tiež rozhodli, že celý projekt otvoria a poskytnú ho organizácii Apache Software Foundation. Ktorý projekt si vybrať, keď ho potrebujeme nasadiť v kritickom prostredí? Súkromná, ale aj verejná sféra musí byť vždy pri robení takýchto rozhodnutí obozretná a súčasná situácia im na prvý pohľad rozhodovanie neuľahčuje.
Ako sa rozhodnúť
Odpoveď na otázku, či je možné opätovné spojenie obidvoch projektov, právnici už poznajú. Nie – možné to už nie je. Oddelený projekt LibreOffice je distribuovaný pod odlišnou licenciou, ktorá prináša aj viac obmedzení. Zjednodušene povedané, LibreOffice môže preberať kód od OpenOffice.org, ale nie naopak. Významní vývojári obidvoch projektov však spomínajú iný potenciálny scenár. OpenOffice.org, ktoré má najvoľnejšie licenčné podmienky, by mohlo predstavovať akési „jadro“ pre kancelársky software.
Na jeho základoch by existovali rozličné projekty, ktoré z neho môžu čerpať – napríklad spomínané LibreOffice alebo Symphony – a ktoré sú už bližšie určené na nasadzovanie v špecifických prostrediach a situáciách. Práve LibreOffice by mohlo byť používateľsky prívetivou aplikáciou, ktorá bude na bežných kancelárskych počítačoch konkurovať produktu Microsoft Office. Len nedávno vyšla jeho verzia 3.4.2 a najnovšie 3.4.4, ktoré sú už oficiálne označené ako vhodné pre nasadenie v ostrej prevádzke v podniku. To by malo byť jasnou správou pre znepokojených používateľov a aj odpoveďou na otázku, ktorý open-source produkt v kancelárskom prostredí nasadiť.
Článek vyšel ve čtvrtém čísle magazínu Open source & praxe.
