Srdcom GP2X sú dva RISCové procesory ARM920T a ARM940T, taktované na 240 MHz (a pretaktovateľné až na viac než 300), 64 MB SDRAM a 64 MB úložného priestoru na flashovej pamäti typu NAND, časť ktorej ale zaberá samotný systém. Ako ste zrejme vedeli už vopred, alebo minimálne uhádli, použitým systémom je Linux; príkaz uname -a konkrétne ohlási jadro 2.4.25.
Keďže GPH môžu iba veľmi ťažko sponzorovať vývoj a predovšetkým masívnu propagáciu titulov šitých priamo na mieru novej konzole a oslavovaných fanfárami médií, rozhodli sa urobiť logický krok a orientovať sa na "undergroundovú" komunitu domácich vývojárov (čo sa samozrejme nijako nevylučuje s prípadným paralelným vývojom komerčných titulov). Vďaka použitiu Linuxu, pre ktorý väčšina potrebných aplikácií už existuje a v podstate potrebuje iba prevedenie a optimalizáciu pre hardvérovú architektúru ARM a prvky špecifické pre GP2X (ovládanie), sa raketovou rýchlosťou objavilo obrovské množstvo portov.
Použitie Linuxu práve pre hernú konzolu sa môže zdať na prvý pohľad netradičné, na všetky ostatné pohľady však dáva stratégia spoločnosti GamePark Holdings dokonalý zmysel. Keďže sa GPH snažia stlačiť cenu konzoly pri maximálnom ponúkanom výkone čo najnižšie, rozhodne sa im hodí systém, ktorý je odskúšaný, univerzálny, so širokou podporou a pritom prakticky zadarmo (o istom nepochopení princípu licencie GNU GPL zo strany výrobcov sa ešte zmienim). Prvoradým problémom je potom dostatok kvalitných hier, čo je problém, s ktorým sa pri uvedení na trh často potýkajú aj mamutí zavedení výrobcovia, vrátanie nekorunovaného kráľa prenosných konzolí, ktorým zostáva firma Nintendo.
Sú to na prvom mieste emulátory existujúcich systémov. Pôvodné hry či porty pre linuxovú platformu síce poskytujú omnoho lepší výkon a uspokojivý počet (v momente písania článku presahuje stovku), ale množstvo hier dostupných pre emulátory najrôznejších systémov je jednoducho neporovnateľné. Presné čísla sa v tomto prípade hľadajú iba veľmi ťažko, každopádne odhadovaný počet sa pohybuje niekde okolo čísla 15000. Možnosti emulácie samozrejme majú svoj strop, k čomu sa dostaneme v sekcii venovanej softvéru.
GPH a GNU GPL. Kórejskí výrobcovia z GPH mali ešte pred nedávnom výrazné problémy s pochopením licencie GNU GPL, čo sa prejavovalo tým, že priamo do jadra zakompilovali proprietárne časti svojho vlastného kódu a výsledný produkt odmietli komukoľvek ukázať. Tento prístup vyvolal očakávateľnú búrku nevôle, medzičasom sa ale GPH minimálne naoko polepšili a väčšinu zdrojových kódov sprístupnili (pravda potom, ako svoj proprietárny kód skompilovali inak). Zverejnenie upravených zdrojových kódov MPlayeru je prisľúbené, ale zatiaľ nerealizované.
Technické parametre
Prístroj je pomerne netradične napájaný pomocou bežných AA batérií, sám bez nich váži približne 160 gramov. Toto riešenie má oproti bežnejšie využívanej lítium-iónovej batérii niekoľko nesporných výhod. Jednak sa znižuje cena prístroja, jednak sa vyhnete výmene batérie, ktorá po čase vždy nastáva, ale predovšetkým nie ste odkázaní na typ, ktorý sa už o niekoľko rokov vôbec nemusí vyrábať, a naďalej využívať konzolu iba na podkladanie stola. Bežné AA batérie pochopiteľne nevydržia dlho, kvalitné nabíjateľné monočlánky naopak vydržia pri bežnej činnosti (mimo pozerania videa) na jedno použitie aj viac než päť hodín (použité Ni-MH batérie Sanyo, 2500 mAh).
Rozmery prístroja sú 143,6 mm x 82,9 mm x 34 mm, čo v praxi znamená, že sa pohodlne zmestí do väčšieho vrecka (každopádne radšej odporúčam zvoliť nejaký druh ochranného obalu). Momentálne sa dodáva iba verzia v prevedení z čierneho plastu (biela varianta, s ktorou sa môžete stretnúť na niektorých propagačných fotografiách, je iba prototyp), a to konkrétne vylepšený model MK2, v ktorom bola nahradená 3,5" LCD obrazovka za kvalitnejší typ a boli odstránené niektoré mierne problémy s joystickom (ktorý mal pri stlačení po osi x tendenciu k pohybu po diagonále).
Niektoré časti prístroja sú vymeniteľné, čo mnohí z majiteľov môžu časom využiť; ide konkrétne o klobúčik joysticku a priehľadný chránič obrazovky, ktorý sa po vybalení umiestni nad ňu. To považujem za veľmi dobrý nápad, i keď sú tu mierne problémy s odrazom priameho, nerozloženého svetelného zdroja (čiže ak vám slnko alebo lampa svieti priamo na chránič obrazovky, veľa toho neuvidíte). Celkovo vyhotovenie považujem za viac než uspokojivé a za viac než mesiac používania som sa nestretol s problémami (na druhej strane, nesnažil som sa GP2X úmyselne vystavovať extrémnym situáciám).
Okrem necelých 64 MB zabudovanej NAND pamäti ponúka GP2X slot na pamäťové karty typu Secure Digital až do veľkosti 4 GB, čo by na väčšinu požadovaných programov či dát malo bohato stačiť (osobne používam 1 GB SanDisk Ultra II). Karty majú byť štandardne (čo hrá dôležitú úlohu predovšetkým pri flashovaní firmvéru) formátované na súborový systém FAT32 (nie teda bežný nepatentovaný FAT), čo by pre váš Linux nemal byť nejaký problém (ktovie dokedy, vzhľadom k tomu, že Microsoft nedávno vyhral súdny spor ohľadne príslušných patentov). Na prepojenie s počítačom slúži miniUSB port (2.0) bez vlastného zdroja energie (prepájací kábel USB/mini USB je súčasťou štandardného balenia).
Konzola ďalej obsahuje bežný audio výstup na slúchadlá, DC vstup na externý zdroj energie a ako obzvlášť zaujímavú možnosť TV výstup, ku ktorému si ale musíte dokúpiť osobitne dodávaný špeciálny kábel s S-VHS video výstupom a jedným CINCH audio výstupom pre každý zo stereo kanálov (TV výstup podporuje systémy PAL a NTSC). Vlastná obrazovka má rozlíšenie 320x240, prístroj však dokáže hardvérovo upraviť a zobraziť aj obraz s vyšším rozlíšením (čo je obzvlášť užitočné pri pozeraní filmov, ktoré nemusíte prekódovať na nižšie rozlíšenie). Na ovládanie slúži digitálny osemsmerný joystick, tlačidlo na ovládanie zvuku, dve tlačidlá v pravej a ľavej časti hornej hrany prístroja, sada tlačidiel A,B,X,Y, tlačidlá Select, Start a Power na ľavej strane, ktoré GP2X zapína a vypína. Prístroj obsahuje dva malé zabudované reproduktory.
Programové vybavenie
Základné programové vybavenie sa skladá z linuxového jadra a sady podporných utilít a nadstavbových aplikácií, medzi ktoré patrí grafické rozhranie, čítačka elektronických kníh, prehrávač hudby, prehrávač videa, prehliadač fotografií (či iných obrázkov), jednoduchý súborový manažér a niekoľko pomocných programov na nastavovanie prístroja, to všetko v prípade firmvéru verzie 2.0 (v súčasnosti sa už prístroj so starším nedodáva). Môžem potvrdiť, že táto verzia priniesla markantné zlepšenia, s pôvodnou verziou firmvéru napr. nefungovalo korektne USB prepojenie s počítačom. Verzia 2.0 tiež priniesla širšie možnosti nastavenia prístroja, ktoré potešia hlavne tých, ktorí sa s konzolou chystajú experimentovať.
V hlavnom menu grafického rozhrania sa užívateľ pohybuje pomocou joysticku a jednotlivé položky volí kliknutím na ich ikony; na návrat o úroveň vyššie v štruktúre menu slúži tlačidlo X a na návrat do hlavného menu trochu antiintuitívne tlačidlo Start, ovládacie prvky jednotlivých aplikácií potom na obrazovku vyvoláva tlačidlo Y. Zorientovanie v tomto jednoduchom systéme by nemalo nikomu robiť problémy.
Ako prehrávač videa bol (čo málokoho prekvapí) zvolený upravený MPlayer, ktorý vo verzii pre GP2X zvláda podľa slov výrobcu video kodeky MPEG 4, DivX 3.11, 4.x, 5.x a vyššie, XVID a v budúcnosti údajne aj WMV, rovnako ako audio kodeky OGG, MP3 (v budúcnosti tiež WMA), a to maximálne do rozlíšenia 720x480 a 30 fps. V praxi bol prehrávač síce schopný rozbehnúť väčšinu predložených AVI súborov, s niektorými mal ale predsa len problémy a z neznámych príčin tvrdošijne odmietal prehrávať niektoré videá s audio stopou vo formáte OGG. Ako absolútne spoľahlivé riešenie sa ukázalo prekódovanie videa do formátu MPEG 4 (audio stopa MP3) pomocou v časopise nedávno recenzovanej aplikácie Avidemux.
Zvláštnosťou všetkých integrovaných aplikácií je, že veľmi neunixovo rozoznávajú príslušné súbory podľa prípony, pričom všetko ostatné ignorujú, musíte si teda dávať pozor, aby mal váš video súbor príponu .avi. Nezdokumentovanou schopnosťou prehrávača je automatické načítavanie titulkov s rovnakým názvom ako má príslušný film, ak sa nachádzajú v rovnakom adresári (toto umí samotný MPlayer, pozn. red.) - neautomatické načítavanie titulkov prehrávač neponúka. Podobne ako všetky ostatné aplikácie však prehrávač podporuje iba štandardnú ASCII znakovú sadu, takže prípadné české/slovenské titulky uvidíte jedine bez diakritiky.
Tým sa dostávame k čítačke elektronických kníh, čo je trochu honosný názov pre aplikáciu, ktorá slúži na čítanie .txt súborov a opäť podporuje iba štandardnú anglickú znakovú sadu. Vzhľadom k tomu, že Linux poskytuje prostriedky, pomocou ktorých si v podstate (viac či menej legálne, a to aj v prípade, že ide o riadne zakúpené knihy) ľubovoľný elektronický formát dokážete skonvertovať na jednoduchý text, mohlo by ísť o veľmi užitočný program. Umožňuje všetko, čo by ste od neho čakali (snáď okrem automatického posúvania textu); obsahuje záložky, prehľadné listovanie textom, možnosť definovania vlastného TTF fontu, text sa štandardne zobrazuje svetlým písmom na tmavom pozadí (takisto nastaviteľné, na výber je 10 farieb).
Osobne čítačku kníh využívam veľmi často, keďže sa prístroj svojimi rozmermi hodí na čítanie v posteli či pri cestovaní, čitateľ neanglista však v textoch bez diakritiky asi veľa potešenia nenájde; našťastie GPH podporu ďalších znakových sád chystajú v budúcich verziách firmvéru. Dovtedy je možné využiť napríklad pôvodne španielsky open-source program Xreader, ktorý podporuje kódovanie UTF-8 (v štandardnej inštalácii však obsahuje iba západoeurópske fonty). Zanietení milovníci Linuxu môžu program využiť na čítanie manuálových stránok či obzvlášť zaujímavých zdrojových kódov.
Ďalšou štandardne poskytovanou aplikáciou je prehrávač hudby; jednoduchá, ale funkčná aplikácia, ktorá podporuje formáty MP3 (do 192 kbps), OGG (do 256 kbps; iné súbory v súlade s koncepciou rozhrania vlastne ani "nevidí") a v budúcnosti zrejme aj WMA. Zvláštnou anomáliou prehrávača je jeho sklon pridávať skladbám vo formáte MP3 niekoľko minút k skutočnej dĺžke (skladba pritom pochopiteľne hrá iba štandardnú dobu), čo by niekoho mohlo mierne rozladiť (súborov vo formáte OGG sa to netýka). Prehrávač prehráva postupne obsah aktuálneho adresára, umožňuje preskakovanie skladieb a posun v ich rámci, opakovanie či prehrávanie v náhodnom poradí, ale nič zložitejšie. Prípadní záujemcovia o ďalšie funkcie sa môžu obrátiť na dostupné open-source prehrávače (prípadne si nejaký sami portovať).
Prehliadač obrázkov podporuje formáty JPG, GIF, BMP, PNG a PCX, v maximálnom rozlíšení 5 mil. pixelov (2560x1920). Umožňuje zväčšovanie, zmenšovanie, centrovanie, rotáciu a upravovanie obrázkov na optimálne rozmery zobrazenia vzhľadom k veľkosti a rozlíšeniu obrazovky. Poslednou zo štandardných aplikácií je manažér súborov, ktorý ale zvláda iba najjednoduchšie úlohy presunu, kopírovania a mazania súborov a adresárov v jednom okne.
Ikony hlavného menu venované hrám a utilitám v skutočnosti slúžia iba na výber spustiteľného súboru podľa konvencií tvorcov prístroja; koniec koncov hry a utility sa formálne líšia iba tým, že prvé používajú príponu .gpe a druhé .gpu (takže sa nečudujte, ak vám prístroj požadovanú utilitu na SD karte nechce ukázať, bude to takmer určite preto, že jej autor pridelil "nesprávnu" príponu .gpe).
Poslednou z položiek vstúpite do nastavení, kde môžete ovplyvniť stabilitu LCD obrazu, skontrolovať stav batérií (súčasný firmvér priamo neupozorňuje na blížiace sa vybitie, na druhej strane mnohé z aplikácii túto funkciu obsahujú) a predovšetkým prepnúť prístroj do režimu prenosu dát prostredníctvom USB či TV výstupu v jednom z podporovaných systémov. Štandardné rozhranie na rozdiel od jadra bohužiaľ nepodporuje multitasking, takže ak chcete napríklad čítať knihu a zároveň počúvať hudbu, musíte to riešiť prostredníctvom niektorej z open-source aplikácií.
Ak ste kreatívni, máte aspoň možnosť pre štandardné rozhranie vytvoriť vlastnú tému vzhľadu (prípadne si nejakú z mnohých dostupných stiahnuť z internetu).
Open source, hry, emulácia
GP2X je na trhu už viac ako pol roka. To je dosť na to, aby sa aj bez oficiálneho SDK, čiže prostredia pre vývoj programov, vyrojilo neuveriteľné množstvo portov najrôznejších aplikácií, medzi ktorými hrajú hlavnú rolu prirodzene hry. Popis všetkých by vydal na niekoľko čísel LinuxEXPRESU, čo by netoleroval ani náš benevolentný šéfredaktor, preto mi nezostáva nič iné, iba vás rámcovo oboznámiť s ich veľmi subjektívnym výberom (asi netreba dodávať, že som mal doteraz šancu vyskúšať iba zlomok dostupných programov). Mimochodom, GPH začiatkom júna oficiálne SDK vydali, ide celkom logicky o krížový kompilátor (konkrétne gcc a g++) pre ARM, že je dostupný vo verzii pre Linux, asi ani netreba dodávať.
Krížový kompilátor je kompilátor, ktorý spustíte na jednej hardvérovej architektúre (dajme tomu x86) a on vám vytvorí spustiteľný súbor pre celkom inú architektúru (dajme tomu ARM). Tento mysteriózny postup využijete vtedy, kedy by kompilovanie priamo na cieľovej platforme malo za následok vaše predčasné šediny, resp. v prípade, kedy k cieľovej platforme nemáte prístup (dajme tomu nevlastníte GP2X a programy vytvárate iba z lásky k užívateľom resp. z túžby po hlavnej cene v programátorskej súťaži).
Jednou z prvých aplikácií, po ktorých zrejme siahne nejeden nový majiteľ prístroja, je emulátor terminálu Sterm. Obsahuje klávesnicu zobrazovanú na obrazovke, z ktorej si užívateľ volí jednotlivé znaky pomocou joysticku a tlačidla A, ako "enter" potom slúži tlačidlo B. Pohyb joysticku smerom hore vyvolá históriu príkazového interpreta a terminál sám slúži jednak ako okno do firmvéru (ktorý sám obsahuje napríklad BASH a editor vi, okrem iných zaujímavých programov), jednak ako brána do sveta mnohých ďalších užitočných konzolových aplikácií, vrátane prehrávačov hudby apod. (ktoré je možné presunúť na pozadie a dosiahnuť tak požadovaný multitasking). Pri prehliadaní firmvéru nezabudnite na to, že máte právomoci administrátora.
Lukáš Faltýnek (redakční kolega věnující se programovacím jazykům, pozn. red.) určite pochvalne ohodnotí fakt, že na GP2X už boli portované mnohé programovacie jazyky, z tých menej exotických by som spomenul Perl, Python a Ruby, zväčša aj s knižnicami zameranými na tvorbu hier (štandardne podporovaná vývojová platforma je C/C++ a SDL). Medzi ďalšími aplikáciami nájdeme utilitu fbGrab na vytváranie snímkov obrazovky, prehrávač flashových filmov (a do istej miery hier) FlashPlay, niekoľko alternatívnych čítačiek textu (medzi nimi zmieňovaný Xreader), textový webový prehliadač Links, textové a kresliace editory a mnohé a mnohé ďalšie.
Nie všetky programy sú samozrejme v rovnakom štádiu použiteľnosti; prehliadač PDF súborov PDFView je napríklad v aktuálnej verzii neúnosne pomalý a má i ďalšie problémy (navyše sa zrejme príliš aktívne nevyvíja), iné experimentálne programy sa pokúšajú GP2X poskytnúť funkcionalitu PDA prostredníctvom systémovo menej náročných open-source aplikácií (Abiword), zatiaľ sa ale potýkajú s ťažkosťami ohľadne optimalizácie výkonu.
Zrejme najsledovanejšia a najaktívnejšia je oblasť emulácie. Ak si uvedomíme, že existujú isté hranice, za ktoré GP2X hardvérovo jednoducho nemôže a ktoré sa pohybujú niekde za oblasťou 16bitových domácich konzol a osobných počítačov (Amiga, Atari ST, SNES, PSX), takmer všetko, čo sa nachádza pred touto hranicou (vrátane menovaných), je dnes dostupné a väčšinou aj takmer plne funkčné. Od staršej verzie klasického arkádového emulátora MAME až po SNES dnes väčšinu hier z týchto klasických systémov dokážete s menšími či väčšími problémami prevádzkovať (inou otázkou je prístup k legálnym verziám pôvodných hier, čo je problematika, ktorá vystačí na osobitný článok).
Podstatne lepší výkon potom ponúkajú pôvodné porty, medzi ktorými nájdeme stálice ako Super Tux a Frozen Bubble či Ur-Quan Masters, interprety starších hier ako ScummVM (pre skvelé staré adventúry nielen od Lucas Arts) a Exult (absolútna klasika Ultima VII), rovnako ako všetky sprístupnené hry od id Software (Quake 1 hrateľný v plnej rýchlosti). V prípade interpretov znova platí, že je občas ťažšie zohnať príslušné herné dáta (id Software ich našťastie ponúka na stiahnutie v svojom online obchode).
Pripravujú sa aj pôvodné hry komerčné, predpokladaná cena by sa mala pohybovať okolo 10$, na podporu podobných aktivít GPH vyhlásili aj programátorskú súťaž, ktorá má uzávierku 1. októbra, môžu sa jej zúčastniť uzavreté i otvorené projekty a hlavnou cenou je finančná odmena vo výške 5000$. Z už známych projektov mimo spomínanú súťaž môžeme menovať akčnú hru Payback v štýle Grand Theft Auto (tá bude ale o niečo drahšia, než by malo byť pre GP2X bežné) a jednoduchú, ale zábavnú vesmírnu strieľačku Vektar.
Záverom
Vzhľadom k funkčnosti, prispôsobivosti a výhodnej cene (ktorá sa aj so všetkým potrebným vybavením vojde do 8 až 9000 Kč) môže GP2X osloviť viaceré cieľové skupiny, a to predovšetkým ľudí, ktorí hľadajú niečo iné než štandardnú hernú konzolu (akou je napríklad Playstation Portable). Obrovské množstvo voľne dostupného softvéru, možnosť vlastných úprav, dobré multimediálne schopnosti, ale napríklad aj možnosť pomocou nedávno vydaného rozšírenia Breakout Board pretvoriť GP2X na plne funkčný počítač s periférnymi zariadeniami robí z tohto prístroja platformu zaujímavú nielen pre hráčov (stretol som sa dokonca s ľuďmi, ktorí GP2X využívajú ako router).