Linux E X P R E S

Facebook

Darwinia

Hlboko v zlatej ére 8bitových počítačov, keď Amiga 500 bola ešte neznámym pojmom, uviedol tajomný Dr. Sepulveda na trh počítač novej generácie, Protologic 68000. Menšie technické chyby v koncepte však prerástli až do úplného kolapsu celého projektu a namiesto ovládnutia sveta zostal Sepulveda sám so skladmi plnými počítačov.


Potom sa ale stalo niečo zvláštne – jedna z chýb vyvolala v okolitých počítačoch niečo, čo Sepulveda nazval „kvantovou rezonanciou“. Stroje sa spojili do siete, ktorá svojím fungovaním zo všetkého najviac pripomínala ľudský mozog. Doktor vrhol všetky svoje sily do výsledného projektu a vytvoril digitálny zábavný park, obývaný malými zelenými Darwiniánmi, ktorí sa počas tisícok generácií v duchu pravidiel evolúcie vyvinuli na prvú umelú inteligentnú formu života. Vy máte tú česť patriť medzi návštevníkov spomínaného parku.

Technické požiadavky:
Jadro 2.4 alebo novšie, glibc-2.1 alebo novšie, X Window System
Procesor P3 600 MHz alebo lepší
128 MB RAM, 60 MB HDD
32 MB grafická karta s 3D akceleráciou
OSS kompatibilná zvuková karta (stačí emulácia cez ALSA)

Ak sa vám zdá, že je príbeh hry Darwinia poriadne strelený, nemýlite sa. Ak sa ale naozaj vydáte do digitálneho sveta obývaného postavičkami z klasických videohier, zistíte, že je nielen zaujímavý, ale aj neuveriteľne zábavný. Chris Delay a Andy Bainbridge z Introversion Software totiž urobili to najlepšie, čo mohli. Prišli s nápadom, zistili aké sú ich možnosti, výhody, ale aj obmedzenia, a potom práve svoje vlastné obmedzenia využili takým spôsobom, aby výslednú hru ešte zlepšili. Ako je to možné?

Darwinia sa podobne ako Uplink (predchádzajúca hra od Introversion) len veľmi ťažko zaraďuje do nejakého žánru, ale keby ste veľmi prosili, väčšina hráčov by sa zrejme nejako zhodla na 3D akčnej realtimovej stratégii. Introversion síce dokázali vytvoriť výkonný engine a kvalitné objekty, ale pri danom počte vývojárov (rozumej 2) by vytváranie fotorealistických textúr, zložitých animácií a automatického prepočítavania pohybu postáv po mape jednoducho zabralo príliš veľa času, ktorý autori radšej venovali odlaďovaniu programu a dôrazu na hrateľnosť.

Tato recenze vyšla také na serveru abclinuxu.cz, se kterým spolupracujeme.

Téma, ktorú si zvolili, ich zbavila časti problémov. Nielen, že je digitálny svet Darwinie originálny, ale vďaka prítomnosti postáv známych z tých najstarších hier je pre väčšinu hráčov aj okamžite identifikovateľný (mladší ich poznajú z mobilných telefónov). Jednoducho povedané, nostalgická atmosféra zašlých čias počítačovej zábavy vo vysokom rozlíšení s kvalitnými detailami a pri vysokej rýchlosti (ak nemáte príliš starý systém, uvedené technické požiadavky berte ako minimálne) vám v hre poskytne naozaj estetický zážitok, a to bez nutnosti programovať napr. mimiku tváre (ktorú digitálne postavičky nemajú).

Obrázek: Zátišie s vírusmi: v pozadí stúpajú duše padlých do digitálneho neba.
Zátišie s vírusmi: v pozadí stúpajú duše padlých do digitálneho neba. 1,7 MB.

Druhé obmedzenie sa zdá byť ešte závažnejšie. Len veľmi ťažko môžete hráčom predložiť realtimovú stratégiu v prípade, že sa jeho jednotky nedokážu sami bez problémov presúvať po mape aj na veľké vzdialenosti. V Darwinii je ale práve toto jedna z najväčších devíz hry, keďže nutnosť priameho ovládania vojenských jednotiek je práve to, čo robí väčšinu misií zábavnými (a niekedy aj pomerne zložitými).

Pýtate sa, čo hľadajú vojenské jednotky v zábavnom parku? Krátko po vašom príchode sa dozviete, že ste vlastne jediný návštevník – park bol kvôli invázii vírovej nákazy uzavretý. Ak chcete pomôcť chudákom Darwiniánom prežiť a poraziť vírusy, budete sa musieť chopiť ovládania a vyvolať svoju prvú jednotku.

Na tomto mieste by som sa na chvíľu zastavil – pri pôvodnom uvedení hry v marci 2005 sa všetky jednotky v hre, ktoré mimochodom spúšťate ako programy a majú aj príslušné verzie (na rozdiel od praxe zaužívanej v linuxovom svete začínajú väčšinou od verzie 1.0), vyvolávali kreslením geometrických obrazcov myšou. Originálne riešenie, ale mnohým hráčom zrejme pripadalo zložité. Introversion urobili v komerčnom svete pomerne nevídaný krok a s najnovšou záplatou do hry uviedli aj iný, jednoduchší systém vyvolávania jednotiek prostredníctvom ikon.

Obrázek: Vírusy v podobe mravcov zatiaľ víťazia.
Vírusy v podobe mravcov zatiaľ víťazia, 1,8 MB.

Základné jednotky sú v podstate dve: vojenská, ktorá za použitia viacerých zbraní bojuje s vírusmi, a inžinier, ktorý zbiera dušičky mŕtvych vírusov či Darwiniánov, preprogramováva vírusmi obsadené budovy a zbiera stratené prvky výskumu Dr. Sepulvedu. Zozbierané dušičky sa potom v budove zvanej inkubátor (ak ju pravda máte) pretvoria na nových obyvateľov digitálneho sveta. V priebehu hry získate ešte ďalšie jednotky, dôstojníka, prostredníctvom ktorého môžete Darwiniánov ovládať, a pancier, ktorý vám poslúži ako obrnený transportér alebo výkonné delo.

Dôvody, ktoré robia z Darwinie výbornú hru, sú podľa mňa tri. Prvým z nich je akčná stránka hry a dizajn misií. Spočiatku sa vám zrejme bude zdať, že vaši digitálni vojaci, ktorí sa pohybujú, strieľajú a hádžu granáty podobne ako hrdinovia klasickej hry Cannon Fodder, si s vírusmi bez problémov poradia; v počiatočných misiách to tak viac-menej skutočne je. Neskôr sa ale boj s rôznymi zákernými formami vírusov stáva jednou z najťažších častí hry, budete musieť obratne ovládať práve pohyb vojakov, streľbu (aby ste nezastrelili vlastnú jednotku či Darwiniánov) a snažiť sa často riešiť problémy na viacerých miestach súčasne, čo je však skôr zábavné ako frustrujúce (aj keď o triffidoch, ktorí na diaľku metajú vajíčka, z ktorých sa vám v tyle liahnu nové vírusy, sa mi dodnes snívajú zlé sny).

Cannon Fodder je hra z 90. rokov od legendárnej spoločnosti Sensible Software a jedna z hlavných inšpirácií Darwinie. V tejto akčnej klasike na (pôvodnej) Amige a Atari ST viedol hráč malú skupinu veľmi malých vojakov, ktorá za použitia rapídnej streľby prechádzala najrozličnejšie misie (v pokračovaniach hry okrem iného aj v budúcnosti a stredoveku). Zosnulých vojakov bolo podobne ako v Darwinii možné rýchlo nahradiť novými.

Obrázek: Ale tu už ustupujú pod paľbou kanóna
Ale tu už ustupujú pod paľbou kanóna, 1,7 MB.

Druhým dôvodom je rôznorodosť riešených problémov a získavanie nových technológií. Môžete si byť istí, že ak zvládnete riešenie jedného problému či druhu vírusu, v ďalšej misii sa vám síce zíde, ale zároveň sa objavia nové problémy a nové typy nepriateľov. Niekedy budete musieť udržať na žive istý počet Darwiniánov, inokedy pomocou nich uviesť do prevádzky rôzne stroje, niektoré vírusy sú odolné voči laserom vašich vojakov a budete ich musieť zničiť výbušninami, atď.

Zároveň pokračuje výskum Dr. Sepulvedu, ktorý na vaše požiadanie zlepšuje jednotlivé jednotky či zbrane (zvyšuje im verziu až na 4.0), takže postupne získavate aj vy nové bojové prostriedky a stratégie (výborné je napríklad bombardovanie, pri ktorom na vami určené miesto zaútočia votrelci z klasickej hry Space Invaders).

Ako by to nestačilo, na výskum môžete v hre (obsadzovaním budov) nazbierať len istý počet bodov, pomocou ktorých nemôžete zlepšiť úplne všetko. Po skončení teda môžete začať znova, s novou stratégiou. Misie sa dajú vyhrať ľahšie pomocou dôvtipu, to ale neznamená, že ste so silovým prístupom stratení, iba vám to bude trvať dlhšie. Hra sa nedá ukladať, ale v podstate ani definitívne prehrať; z akejkoľvek pozície sa môžete pokúsiť o obrat. V prípade, že sa už nedá robiť nič (napr. keď vám pomrie viac Darwiniánov, ako je prípustné a vy už nemáte ďalších odkiaľ vziať), jednoducho reštartujete misiu. S podobne vyváženým vývojom a schopnosťou zaujať hráča v každej misii niečím novým som sa stretol naposledy zrejme pri klasike Dune 2.

Obrázek: Darwiniáni vyšších verzií majú vlastné zbrane: tu zaháňajú na útek stonožku.
Darwiniáni vyšších verzií majú vlastné zbrane: tu zaháňajú na útek stonožku, 1,8 MB.

Tretím a posledným dôvodom je celková umelecká koncepcia a príbeh hry, ktorý je zábavný a inteligentný zároveň. Jednotlivé misie na seba logicky nadväzujú, štýl je jednotný, zvuky autenticky staromódne (hra ich obsahuje niekoľko tisíc, mnohé z nich sú pôvodné sample zo starých videohier), podobne ako hudba, ktorú tvorili majstri digitálneho retro žánru (dostupný je aj soundtrack). Samostatnou kapitolou sú vtipné úvodné obrazovky, ktoré sa náhodne zobrazujú pri spustení hry a obsahujú (okrem iného) verné kópie pozdravov crackerov v 8bitových hrách z osemdesiatych rokov.

Keď potom uvidíte horieť digitálne stromy, oblohu s mrakmi vytvorenými z kociek tetrisu, vyľakané pípanie vyplašených Darwiniánov (podľa manuálu ich dabovala mačka Maddie) alebo ich radostné vyskakovanie po splnenej misii, pochopíte, že sa autorom ich zámer – vytvoriť digitálny svet – podaril.

Ak som vás o tom nepresvedčil ja, mohlo by vás presvedčiť nové demo, ktoré na rozdiel od toho starého dobre ilustruje všetky prednosti hry a navyše tvorí epilóg k pôvodnej dejovej línii, v ktorom sa Darwiniáni na rakete vydávajú objavovať nové hviezdne systémy. Nezabudnite sa preto pozrieť na stránky Introversion, kde nájdete nielen demo, ale aj najnovšiu záplatu; tá zároveň slúži ako inštalátor pre Linux (hľadajte v sekcii support). Veľa šťastia pri zachraňovaní Darwinie!

Diskuze (0) Nahoru