Veľkých softvérových firiem, ktoré by priamo podporovali Linux a vydávali špeciálne linuxové verzie svojich hier, nie je nikdy dosť. Na jednej strane sa dá súhlasiť s Bohdanom Milarom, že len na dohranie všetkých komerčných hier by bežný človek potreboval prinajmenšom dva roky prázdnin či dovolenky, na strane druhej je fakt, že nie pri všetkých žánroch je dostupný rovnako kvalitný výber.
Ak je však vaším najobľúbenejším žánrom práve viac či (v prípade tímových hier) menej bezhlavá streľba v prvej osobe, nemáte na linuxovom trhu za čím plakať. Obzvlášť veľkým obľúbencom všetkých priaznivcov tučniakov je v tomto smere id Software, ktorý nielen vydáva svoje nové tituly so serverom i klientom priamo pre Linux, ale dokonca uvoľňuje zdrojové kódy svojich starších enginov (naposledy Quake III engine, ktorý používajú aj hry Return to Castle Wolfenstein a Enemy Territory) pod licenciou GPL, čím umožňuje prenos všetkých starších hier na Linux rovnako ako vznik veľmi zaujímavých komunitných projektov. Keďže sa uvoľňuje iba systém a nie konkrétne dátové súbory a mapy, môže dokonca id svoje hry naďalej predávať, čo je zrejme riešenie k spokojnosti všetkých zúčastnených.
Quake 4 nevznikol priamo v štúdiách spoločnosti id, vytvorili ho totiž ich starí spojenci Raven Software, ktorí už v minulosti použili existujúce herné systémy (Doom, Quake, Quake II, atď.) napr. vo svojich hrách Heretic, Hexen a Hexen II – na Linuxe sme mali možnosť sa stretnúť aj s ich titulom Soldier of Fortune (tí najnostalgickejší fanúšikovia potom zaspomínajú na zlaté časy Amigy a na svoju dobu skvelú RPG hru Black Crypt). Vďaka promptnej práci Timothee Besseta z id (autor linuxovej verzie) sme prakticky ihneď po vydaní dostali na stiahnutie inštalátor pre Linux, rovnako ako nástroje na vytváranie vlastných máp a modifikácií, čo ocenia hlavne tí kreatívnejší medzi nami.
Hra pre jedného hráča nadväzuje na príbeh hry Quake II (súčasťou špeciálneho vydania Q4 je aj kompletná verzia tejto hry), v ktorom osamelý (ako inak) hrdina z námornej pechoty pozemských jednotiek prenikol počas invázie na planétu Stroggos, obývanú nesympatickými a militantnými monštrami do ich tyla, väčšinu z nich v spravodlivom hneve pozabíjal a napokon poslal na iný (horší) svet aj vodcu mimozemšťanov Makrona.
V Q4 sa ocitnete v úlohe Matthew Kanea, člena elitnej jednotky Rhino Squad, ktorá sa pokúša počas druhej invázie na Stroggos vyradiť z prevádzky centrálny komunikačný systém mimozemšťanov. Nie všetko ide celkom podľa plánu, takže sa po havárii prepravnej lode ocitnete na nehostinnej planéte len so zbraňou v ruke a spolu so zvyškami svojej jednotky sa púšťate do nadľudskej úlohy poraziť obávaných Stroggov priamo na ich pôde.
Počkať, počkať, povie si možno teraz niektorý ostrieľaný bijec počítačových príšer, aké zvyšky jednotky? Správny hrdina predsa bojuje zásadne sám, a to najlepšie proti minimálne niekoľkotisícnásobnej presile! Nuž, čo platilo v Doom 3, nie je tak celkom pravda v Q4. Zatiaľ čo prvá hra svojou uzavretou klaustrofobickou atmosférou evokovala hororovú atmosféru na spôsob filmového Votrelca, Q4 sa nechal inšpirovať skôr vojensko-vedeckofantastickým duchom v štýle Hviezdnej pechoty, takže v mnohých misiách budete postupovať spolu s členmi tímu, či sa budete nedajbože snažiť ich dokonca chrániť. Niekedy je to priamo cieľom úlohy, niekedy sa jednoducho vyplatí nenechať zhynúť medika a technika, ktorí vám po boji pomôžu opäť na nohy.
Samozrejme, jadro hry stále spočíva v tom, že sa presúvate rovno za nosom a ničíte pritom prakticky všetko, na čo natrafíte. Ak aj máte po ruke kolegov, títo takmer nikdy nevstúpia sami do zavretých dverí či do podozrivej chodby, takže sa budete musieť spoľahnúť predovšetkým na svoje vlastné strelecké umenie.
Q4 je totiž vo svojej najhlbšej podstate bezhlavá strieľačka, akú ste mohli stretnúť na tých najstarších herných konzolách či domácich počítačoch. Podobne ako hranatá raketa v týchto hrách ide aj Matthew Kane neomylne stále vpred, strieľa okolo seba ako o život, získava stále lepšie zbrane a občas na konci úrovne skolí nejakého obzvlášť nepríjemného „bossa“. S tým súvisí napríklad fakt, že v hre nemáte k dispozícii mapu. Nie je totiž vôbec potrebná - úrovne sú veľmi šikovne dizajnované tak, že síce navodzujú dojem neuveriteľnej rozľahlosti prostredia, ale v konečnom dôsledku je možná cesta vpred vždy veľmi priamočiara.
Raven Software sa totiž upriamili predovšetkým na dve úlohy: jednak vytvoriť veľmi zábavnú akčnú hru, jednak sa vyhnúť obvineniam z nudy a neustáleho opakovania situácií, ktoré si od niektorých recenzentov (a predovšetkým hráčov) odniesol Doom 3. Q4 sa preto všetkými možnými prostriedkami snaží odpútať pozornosť od toho, že v podstate stále iba postupujete vpred po neomylne naplánovanej trase a strieľate do mimozemšťanov.
Prvým prostriedkom je samozrejme neuveriteľne okázalá prezentácia. Grafika, ktorá sa aj na mojej obstojnej karte nVidia GF 6600 GT občas mierne zasekla (domnievam sa, že pri nastavení vysokého rozlíšenia a detailov je to zhruba hardvérové minimum a GF 6800 by určite neuškodila), oproti Doom 3 už nielen tmavé chodby s prepracovanou hrou svetla a tieňa (dobrá správa je, že baterka je zabudovaná priamo pod hlaveň dvoch základných zbraní), ale aj rozľahlé exteriéry, lahôdky typu jazda výťahom na tisíc poschodí vysokú vežu. Samozrejme, v prípade, že poznáte D3, všimnete si, že podobnosť niektorých objektov a animácií (teraz mám na mysli napr. sudy a iné predmety, ktoré je možné presúvať) je naozaj značná.
Za zmienku stojí aj komunikácia s členmi jednotky (večne nespokojného technika Straussa napr. nahovoril švédsky herec Peter Stormare), strihové sekvencie, často krátke a vkladané priamo do priebehu hry, animácie zbraní, explózie (ktoré vás dočasne ohlušia, ak stojíte príliš blízko), príbeh, ktorému by ste v kine asi príliš netlieskali, na druhej strane je ale niečo iné zažiť ho takmer na vlastnej koži. Mimozemšťania sú dostatočne odpudiví a na torzá ľudských tiel využívané ako dekorácie ponurého prostredia hry sme si zvykli už od čias prvého Dooma - nie nadarmo dostala hra v USA hodnotenie M („Mature“ čiže vhodná od 17 rokov, horšie je už len AO ako „Adults Only“, ktorému sa snažia všetci herní distribútori za každú cenu vyhnúť). Atmosféra sa v tomto ohľade naozaj blíži (zvrhlému) filmovému zážitku.
To všetko ale samozrejme nemusí stačiť, preto Raven vytiahli na hráča ešte jednu zbraň: rýchly a neustály prísun drobných či väčších zmien, ktoré majú oživiť vašu pozornosť a záujem. Nezbierate teda iba lepšie a výkonnejšie zbrane, ale dočkáte sa aj rôznych funkčných vylepšení tých starších, nepriatelia sú časom nielen silnejší, ale používajú aj inú taktiku, takže ich je ťažšie poraziť iba hrubou silou; exteriéry a interiéry sa striedajú, misie vás nútia vracať sa za nových podmienok do starých lokácií, dostanete sa dokonca k jazde na dvoch typoch vznášadiel a jednom kráčajúcom robotovi (obzvlášť zapeklitá misia).
Budete musieť vyriešiť približne jednu (jednoduchú) logickú hádanku, uprostred hry podstúpite nedobrovoľnú a nedokončenú premenu na Strogga, takže začnete čiastočne rozumieť mimozemským nápisom a hláseniam a získate schopnosť používať nepriateľské prístroje. K dispozícii budete mať zbrane od štandardného samopalu a brokovnice cez exotickejšiu výzbroj mimozemského pôvodu (metač klincov) a ničivú klasiku typu raketomet až po dark matter gun, čo je v podstate iba nová inkarnácia tých najdeštruktívnejších zbraní s najčudnejšími názvami zo starších hier štúdií id a Raven Software.
Treba uznať, že sa autorom ich zámer v tomto smere vydaril, keďže dynamika príbehu a neustály prísun nových nápadov vám nedovolia upadnúť do nudného preliezania chodieb len z pocitu povinnosti voči ľudskej rase a peniazom investovaným do nákupu hry, ak vás pravda tento typ zábavy nenudí už z princípu.
Na druhej strane, súčasťou zábavy (a frustrácie) bol pri najstarších strieľačkách aj fakt, že ste si hru za bežných okolností nemohli kedykoľvek uložiť. Kód, ktorý vám umožnil začať hru až od úrovne, ktorú ste dokončili, bol väčšinou súčasťou odmeny za likvidáciu niektorého obzvlášť nechutného „bossa“. Q4 je nielen možné uložiť doslova kdekoľvek a kedykoľvek, ale navyše sa na vybraných miestach (a nie je ich práve málo) ukladá sám, čím síce pocit frustrácie obmedzuje na minimum, na druhej strane ale robí to isté s hracím časom. Aj na vyššej obtiažnosti tak nie je problém hru dohrať za 4-6 dní (čím myslím bežné pracovné dni, nie strieľanie mimozemšťanov 20 hodín denne). Opakované hranie je síce možné (napr. po zmene obtiažnosti), ale nie extrémne lákavé, koniec koncov je to trochu ako pozerať po druhýkrát rovnaký akčný film.
V takom momente nastáva čas vyskúšať multiplayer čiže hru viacerých hráčov po sieti. Je treba spomenúť, že v aktuálnej verzii (v čase písania článku 1.0.6) nebol stále celkom vyriešený drobný problém, ktorý spôsobuje, že si hráči na Linuxe nezahrajú (pokiaľ majiteľ serveru neumiestni do príslušného adresára q4base/extra súbor game100.pk4 z linuxovej verzie hry) na serveroch prevádzkovaných na OS Windows (čo pri pomere Win-Linux zhruba 50/50 nie je zasa až také zlé). Ak sa vám teda nakoniec pripojiť podarí, čaká na vás aréna v štýle Quake 3.
Pravdupovediac, Q4 sa snaží v hre pre viacerých hráčov líšiť od Q3 čo najmenej, takže sa dočkáte vylepšenej grafiky a niekoľkých extra funkcií – môžete napríklad prehadzovať granáty cez teleporty – ale celková herná skúsenosť je naozaj prakticky totožná, a to vrátane komentára a ikon jednotlivých predmetov. Viac než na tímovú hru (aj keď táto možnosť samozrejme nechýba, a to hneď v niekoľkých možných režimoch) je dôraz kladený na rýchlu a bezhlavú streľbu v duchu „každý proti každému“ (deathmatch), kde je víťazom jednoducho ten, kto nazbiera najviac „fragov“ (počet zabití protivníkov znížený o počet neplánovaných samovrážd). Ak vám tento druh zábavy vyhovuje, môžete jasať a chystať sa na nekonečné množstvo súbojov s hráčmi na sieti a predovšetkým si pochvaľovať, že ste za svoje peniaze dostali prakticky hry dve.
Zaujímavosťou, ktorú mnohí hráči rozhodne ocenia, je tiež možnosť vyhľadávať na herných serveroch konkrétneho hráča či klan, čo vám umožní nájsť si každý večer v aréne suseda Frantu, ktorý naposledy na Open party ohováral vašu obľúbenú distribúciu a dať mu okúsiť trochu olova, resp. energetických výbojov. Ak sa Franta ukáže byť zdatnejším strelcom, zostanú vám zrejme len tí mimozemšťania v hre pre jedného hráča.
Čo teda dodať na záver? Vo svojom žánri patrí Quake 4 jednoznačne k absolútnej špičke, autorom sa podarilo skombinovať čistú akciu v duchu všetkých predchodcov s veľmi atraktívnou prezentáciou a predovšetkým vysokou mierou zábavy; proti udeleniu vyššieho hodnotenia zasa hovorí relatívne veľmi krátky herný čas a značná linearita (iné riešenie než zastreliť všetkých protivníkov nie je pochopiteľne dostupné). Ostatne, Quake 4 je jednou z tých hier, o ktorých viete väčšinou už vopred, či vás vôbec budú zaujímať. Ak áno, želám veľa zdaru v masakrovaní mimozemských protivníkov.