Na druhej strane - keď sa mi už podarilo beta verziu od vývojárov z Croteamu na účely preview vymámiť, prinášam na tomto mieste aspoň to, spolu s presvedčením, že je na čo sa tešiť.Prvá beta sa príliš nepodarila v tom ohľade, že sa ju ani po mnohých pokusoch jednoducho nepodarilo spustiť, keďže si hra tvrdohlavo pýtala viac miesta na poloprázdnom pevnom disku. Toto zistenie ma nielen roztrpčilo, ale aj mierne znepokojilo, keďže som vedel, že na rozdiel od prvého dielu hru neportoval náš starý známy Ryan Gordon, ale samotní programátori z Croteamu, na čele s Vedranom Skrnjugom (ak vám to nenapadlo už podľa názvu spoločnosti - áno, sú to naozaj Chorváti) a samotná inštalácia oproti dodanému návodu vyžadovala ešte niekoľko netriviálnych zásahov, vzbudzujúcich obavy o kvality portu.Vedran však skoro obratom dodal opravenú verziu a ja môžem iba konštatovať, že samotná hra fungovala za spomínané dva dni hrania úplne bezchybne. Menšie problémy boli zatiaľ so spúšťaním v režime celej obrazovky (nefunguje, je nutné použiť okno príslušnej veľkosti bez okrajov a s maximálnou prioritou) a predovšetkým s filmami, ktoré fungovali iba na spôsob diapozitívov (zaujímavé je, že Croteam zvolil i v pôvodnej Windows verzii pre zvuk i video formát Ogg Vorbis, resp. Ogg Theora).
Ogg je otvorený formát kontajneru pre audio a video súbory, nezaťažený patentami a vytvorený nadáciou Xiph.Org. Názov kontajneru sa často zamieňa s kodekom (kóder-dekóder), pomocou ktorého sa do tohto formátu komprimujú audio (Ogg Vorbis) resp. video (Ogg Theora) súbory; kodekov pritom existuje ešte viac, napr. Speex pre ľudský hlas, FLAC pre bezstratovú kompresiu zvukového záznamu, apod. (Záujemcom odporúčam niektorý zo špecializovaných článkov o tejto problematike v našom časopise.) Pre autorov hier je používanie formátu mimoriadne vhodné vďaka jeho multiplatformnosti, otvorenosti, bezplatnosti a kvalite.
To je ale zároveň posledná zlá správa: napriek vizuálne veľmi pôsobivej prezentácii, ktorá sa navyše odohráva takmer výlučne v exteriéroch s veľkým dosahom viditeľnosti (čo sa vám pri strieľaní do más po zuby ozbrojených kreatúr bude hodiť) beží Serious Engine bez akýchkoľvek problémov, trúfam si povedať, že možno dokonca o niečo plynulejšie než Quake 4 na identickom hardvéri a pri podobne vysokej úrovni detailov a rozlíšenia (ostatne, Croteam uvádza, že je hra hrateľná i na starších 1,5-2GHz procesoroch s 256 MB pamäti). Napriek tomu, že nepatrím k ortodoxným fanúšikom akčných hier v prvej osobe, musím priznať, že ma Serious Sam 2 veľmi rýchlo pohltil, a to nielen výbornou prezentáciou a absurdne komickou štylizáciu, ale predovšetkým precíznou orientáciou na naozaj dokonale akčný zážitok. Ak som o Quake 4 tvrdil, že som miestami cítil, ako sa pod nablýskaným povrchom ukrýva stará dobrá strieľačka typu Xenon II: Megablast, o Samovi to platí dvojnásobne, len s tým rozdielom, že takýchto klasických akčných hier obsahuje oveľa viac.
Tam, kde bola v Quake 4 jazda na rôznych vozidlách skôr spestrením a oživením atmosféry, v Samovi je ich používanie jedným zo základným prvkov hry a inšpirácia hernou klasikou sa nezaprie už len pri porovnaní ich fyzikálneho správania, ktoré je v SS2 totálne nerealistické, ale o to zábavnejšie (ostatne, ako už len asi môže byť realistický pohyb hrdinu v obrovskej ostnatej guli z "plazmového skla" štýlom škrečka v kolese, pričom zároveň valcuje bizarne pôsobiace príšery na kašu); ďalším rozdielom je, že Sama v týchto situáciách sledujeme pohľadom tretej osoby.
Nepochybujem, že nie každému ulahodí krikľavý karnevalový štýl grafiky, absurdne veľké zbrane a nepriatelia, Samov štýl humoru a úplná rezignácia na akýkoľvek realizmus; na druhej strane, ak vás tieto charakteristiky (podobne ako mňa) pobavili viac než (tiež komicky zamýšľané) násilie v Postal 2, bude pre vás Serious Sam 2 zrejme jedným z najväčších herných zážitkov roka (a Croteam spolu s ním portoval i editor úrovní).Viac informácii o ňom, hre pre viacerých hráčov a celkovom dojme očakávajte už v najbližšom čísle LinuxEXPRESU.
