Obrázok 1: Uvítacia obrazovka Live média
Niektoré stále platné detaily o tejto distribúcii som už spomínal v predošlej recenzii o „Hakoile“.
Manjaro využíva „Rolling Release Development Model“. Je to jeden zo spôsobov, ako zvýšiť používateľskú prívetivosť. Jeho podstatou je kontinuálny upgrade už existujúceho systému, bez potreby jeho opätovného preinštalovania pri prechode na vyššiu verziu. Ak už teda staršie Manjaro na svojom zariadení máte, po aktualizáciách i bez nutnosti vykonania dodatočných krokov máte k dispozícii najnovšiu verziu 18.0. Na svojich serveroch potom vývojári vytvoria z momentálneho stavu vývojovej vetvy Manjaro Linuxu obraz. Ten potom uvoľnia vo forme bootovacích médií pre najnovšiu verziu.
A to je práve dôvod, prečo sa „Illyria“ až tak veľmi nelíši od „Hakoily“. Na druhej strane, tento model vývoja je veľmi výhodný pre súčasných používateľov Manjara.
HW
Na testovanie tejto verzie som použil okrem novšieho i starší hardvér (Intel Core 2 Duo, 4 GB RAM), kde spin s prostredím XFCE pracoval korektne. Problém som zaznamenal len s grafickou kartou, ktorá nevie pracovať v HD rozlíšení. Zistil som to až pri novej inštalácii systému. Naopak, pri kontinuálnom upgrade zo 17.1 na na 18.0 grafická karta pracovala správne. (O tom viac neskôr). Avšak KDE spin na tomto HW nepobeží vôbec. Navyše „Illyria“, podobne ako predošlá verzia Manjara, nebude pracovať na 32b procesoroch.
Obrázok 2: Defaultna plocha Live verzie Manjara
Inštalácia
Tu sa asi najmenej prejavili zmeny voči predošlej verzii. Okrem upgradu inštalátora Calamares sú zmeny takmer neviditeľné. To sa týka kladov i záporov tohto procesu. Výber balíčkov a niektoré zložitejšie zmeny pri nasadzovaní sú opäť dosiahnuteľné iba pomocou Manjaro Architect Installera, dobre zdokumentovaného nástroja v textovom režime.
Z jazykov je dostupná čeština od začiatku bootovania Live systému, zatiaľ čo slovenčina sa dá nastaviť až neskôr.
Výber balíčkov je opäť možný len pri použití Manjaro Architect Installera. Ten používateľom pokojne doplní i kompletné grafické prostredia, ak sa rozhodneme vyskúšať aj iné ako XFCE, KDE, či GNOME. Komunitné edície so špecifickými prostrediami sú napriek tomu dostupné taktiež pre túto verziu.
Inak ma nič neprekvapilo, tento proces ostal nezmenený. Bez väčších problémov vie previesť inštaláciou linuxu na PC aj začiatočníka.
Obrázok 3: Výber jazyka pri inštalácii
Obrázok 4: Nastavenie časového pásma
Obrázok 5: Nastavenie rozloženia klávesnice
Obrázok 6: Príprava disku na inštaláciu
Obrázok 7: Nastavenie používateľov
Obrázok 8: Priebeh inštalácie
Obrázok 9: Manjaro Architect inštalátor
Obrázok 10: Ukončenie inštalácie
Software
V tejto verzii existuje množstvo balíčkov v posledných verziách. Vymenovávanie musím začať jadrom, pretože v tejto verzii sa vývojári pochlapili a poskytli používateľom 8 sérií, od verzie 3.16 po najnovšiu (viď obrázok). Vrátane troch real-time modifikácií. Základom je 4.19.0-3-MANJARO, po upgrade 4.19.2-1-MANJARO. Na prácu s balíčkami sú tu Octopi 0.9.0-5 a Pacman 5.1.1-3, (XFCE edícia obsahuje Pamac), naďalej ostáva i yaourt. Celý systém spúšťa GRUB 2.03.2. Grafické rozhranie beží na plasma 5.14.3-1, XFCE 4.13. Z ďalších uvediem gnome 3.30.0, cinnamon 4.0.1, amarok 2.9.0 i vlc 3.0.4, ktorý je nečakane predvoleným prehrávačom multimédií u KDE spinu. V XFCE edícii je ním Audacious.
Z ostatných populárnych aplikácií zmienim Thunderbird 60.3.0, LibreOffice v dvoch verziách (6.1.3-1 a stabilnej 6.0.7), Firefox 63.0.1-1, alebo i cez yaourt dostupný google-chrome-70.0.3538.7.
Programátori majú ihneď k dispozícii Qt-Designer 5.11.2 (v KDE edícii). V položke „Hry“ je jediným pripraveným zástupcom Steam.
Obrázok 11: Program Manjaro Hello
Obrázok 12: Inštalácia aktualizácií
Obrázok 13: Inštalovanie Google-chrome
V tejto súvislosti ešte vypichnem vylepšenia v „Manjaro Settings Manager“, ktoré priamo umožňujú správu dostupných jadier. Na tento účel je k dispozícii aj sada CLI nástrojov mhwd, konkrétne mhwd-kernel. Oba spomínané programy automaticky aktualizujú novo nasadené jadro spolu s modulmi, ktoré sa práve používajú s existujúcim kernelom. Práve táto vlastnosť Manjara mi dovolila používať starú grafickú kartu, pre ktorú by sa inak pri novej inštalácii nezaviedli vhodné ovládače.
Obrázok 14: Práca s mhwd-kernel
Obrázok 15: Manjaro-System-Management, sekcia správy kernelu
Skúsenosti a dojmy
Manjaro Linux mi bežal na 2 strojoch a VM niekoľko dní. Stabilita z predošlej verzie sa možno ešte o čosi zlepšila, keď som zaznamenal len jediný pád istej KDE aplikácie. Inak obe edície (s KDE i XFCE) bežali svižne. Správa systému samotného ostala jednoduchá, nástroje pre tento účel prešli len miernymi zmenami.
Novinkou je lepšia správa profilov, prepínania tém, monitorov i prezentácií.
V porovnaní s predošlou verziou sa mi zdá ponuka defaultne inštalovaných programov chudobnejšia, zrejme kvôli odľahčeniu systému. Samozrejme, v repozitároch sú k dispozícii tisíce balíčkov, takže rýchle prispôsobenie si Manjara našim potrebám väčšinou nie je problém.
Obrázok 16: Manjaro Správca zariadení v XFCE
Obrázok 17: Pamac pri update
Obrázok 18: Manjaro XFCE edícia
Záver
I napriek niektorým pretrvávajúcim menším nedostatkom či diskutabilným veciam pri inštalácii, ma samotná distribúcia opäť nesklamala. Je stabilná, rýchla, jednoducho prispôsobiteľná, veľmi vhodná aj pre začínajúcich používateľov. Hoci keď do značnej miery využíva zdroje Arch linuxu, vývojári Manjaro linuxu začínajú čoraz viac presadzovať vlastné nástroje, balíčky či postupy. Za seba už len dodám, že úspešne.
