Napr. thisislondon.co.uk píše, že len v Británii sa nachádza vyše štyri miliónov kamier - jedna na 14 ľudí. Mnohí si ani neuvedomujú silu informačnej totality, kedy sa všetko zaznamenáva s rizikom, že raz možno niekto zneužije citlivé údaje, pretože tu je Veľký Brat. Áno, uhádli ste. Hovoríme o Oceáne menom internet.
Mnohé bezpečnostné otázky "za oceánom" však majú z občianskeho hľadiska vo svete, ktorý deklaruje právo na prístup k informáciám, aj inú stránku - hoci je Pentagon doslovne uväznený medzi kamerami, video lietadla, ktoré vrazilo do tejto budovy, nebolo nikdy zverejnené a z benzínovej pumpy Citgo, ktorá je blízko Pentagonu, FBI skonfiškovala všetko video. V septembri roku 2001 rovnaký osud postihol i neďaleký hotel Sheraton.
Medzi kritikov mocných tohto sveta patrí aj Richard Stallman - Open Source guru, ktorý na svojich stránkach vyzýva, aby ľudia nakupovali benzín na pumpách Citgo, pretože peniaze pôjdu do Venezuely. Nielen pri nákupe benzínu každý vidí vašu tvár či číslo značky auta. Aj internet sa podobá na benzín.
Keďže Veľký Brat je všade, z istej opatrnosti voči "horľavinám" bude užitočné pohovoriť si o zahalenej tvári, ktorá uchráni pred popáleninami. Anonymné surfovanie, teda utajenie identity na internete, je v mnohých situáciách nemálo osožná vec. Pre tento účel - zahalenú tvár, existujú rozličné programy, techniky a dokonca aj anonymné siete, ale nebolo by dobré hneď prejsť k softvéru bez osvetlenia toho, čo to anonymita je a čo jej strata predstavuje. Preto bude užitočné si posvietiť na túto oblasť aj trochu v literárnom šate vo všeobecnom pohľade.
Prečo anonymita?
V súčasnom informačnom prepólovaní, kedy sa na jednej strane vlády odvolávajú na boj proti terorizmu a na strane druhej schvaľujú zákony, ktorými vnikajú do nášho súkromia, sa anonymita na internete podobá "neviditeľnej tvári", ktorú nenasnímajú kamery. Čierne diery nie sú len vo vesmíre. I keď sa určite nájdu ľudia, ktorí o zákernejších hlbinách informačného kozmu nemajú ani poňatia a ktorých otázka anonymity skôr iba zaskočí, títo ani najmenej nebudú ticho pri pohľade na zlodeja v ich kancelárii.
Každý človek, pokiaľ dodrží zásady slušnosti, má právo vyjadriť svoj názor. Na jeho slobodnú výpoveď však ktokoľvek s iným presvedčením môže hrubo zaútočiť. Najlepšie to teda priblížime na príklade. Ktosi vyjadrí nevinný názor na (protifašistickom) politickom fóre, voľakto odchytí jeho IP adresu a bude ho monitorovať s cieľom mu škodiť. Časom môže hroziť i neveselejšie riziko - nutkavé úsilie o phishing, možno i fyzické napadnutie.
Ale... nielen fórum a politika
Pokiaľ sa človek prihlási na nejakú internetovú stránku, jej správca vidí IP adresu, prehliadač (Mozilla, Firefox), rozlíšenie obrazovky, preferovaný mail server a ešte o čosi viac. Na stránke leader.ru/secure/who.html sa o tom môžete presvedčiť.
Nie každý správca musí byť zákonite korektný. Internetové stránky dnes môže mať ktokoľvek, aj hackeri či internetové gangy. Raz jeden nigérijský spam dokonca obsahoval falzifikát (kópiu) stránok nadácie princezny Diany, čo som videl na vlastné oči. Ak neviete, nigérijský spam (scam) chce nalákať ľudí na väčší finančný obnos a ak sa obeť nechá nachytať na ponuku cez email, potom zločincom platí za rôzne "právne služby", až si celkom vytrasie peňaženku.
Vidieť, že internet je ako Oceánia aj s pirátmi a zmysel anonymity hádam ani netreba obhajovať. Netýka sa len investigatívnych novinárov, ktorým sa u nás (v Česku či na Slovensku) už kdekto vyhrážal zabitím a ktorým už vybuchli aj autá. Okrem novinárov sú tu aj veľvyslanci, vyšetrovatelia atď. vrátane politikov.
Od anonymity k špionáži
Ak človek anonymitu stratí, počasie sa niekedy ešte viac zamračí. Dnes, kedy mafie (nielen podsvetie, ale aj rôzne vplyvné kruhy) majú veľa peňazí, pri odhalení identity napr. vyšetrovateľa závažného prípadu sa vedomosť o jeho internetovej DNA môže pretaviť i do jeho perzekúcie. Keďže správca navštívených stránok dokáže zistiť prostredníctvom rôznych softvérov i citlivejšie údaje, ich zneužitie môže byť raz len otázkou času, najmä ak užívateľ chodí na stránky s rizikovejším obsahom (sex, warez atď.).
Elektronické zariadenia vysielajú elektromagnetické vlny a tie možno odchytiť, pokiaľ niekto neďaleko domu obete (200-300 metrov) monitoruje špeciálnym zariadením jej mobil alebo počítač. Pre takéto niečo sa používa výraz "Tempest", čo je kódový názov pre odchytenie elektromagnetického žiarenia. Termín pochádza už zo šesťdesiatych rokov z projektu NSA (National Security Agency) na ochranu informácií, ktoré unikajú formou elektromagnetického žiarenia. Takéto žiarenie vysielajú VGA karty, monitory, modemy, tlačiarne atď. a spravodajské služby majú technológie na jeho odchytenie.
Philip Zimmermann ako autor PGP mal veľké problémy s úradmi (USA) kvôli tomu, že umožnil ľuďom zadarmo používať vyspelú šifrovaciu technológiu PGP. Neskôr sa zameral na Tempest ochranu, ktorá sa dnes vo vojenstve označuje termínom Emsec (Emission Security), ale existuje aj ďalší termín - "Van Eck phreaking". Na ochranu pred únikom žiarenia sa špecializuje viac firiem, vo Švédsku je to napríklad EMP-Tronic.
Miestnosť, ktorá absorbuje elektromagnetické žiarenie
Článek pokračuje druhým dílem: Byť na internete anonymným sa vyplatí - aké sú možnosti anonymity?