Linux E X P R E S

Facebook

Programovanie v jazyku C++: Deklarácie premenných

cplusplus.png

V tomto článku sa prvý krát stretnete s pojmom premenná. Aj keď pravda, niečo ste už naprogramovali v rámci seriálu, avšak tentoraz pôjdeme do hĺbky. Je čas sa s premennými zoznámiť.


Čo sú premenné?

Predstavte si, že máte úlohu sčítať dve hodnoty, ktoré zadá užívateľ na klávesnici. Hodnotu, ktorú zadá, sa uloží do premennej a program s ňou ďalej pracuje.

Stretli ste sa s pojmy deklaráciainicializácia premenných? Pri deklarovaní premenných musí program vedieť dve dôležité vlastnosti:

  1. kde je informácia uložená,
  2. aký druh informácie je v premennej uložený (typ premennej).

Pri inicializácii sa nastaví počiatočná hodnota premennej. Je vhodné inicializovať premennú hneď pri jej deklarácii, pokiaľ to ide.

Príklad 1: jednoduchá ukážka deklarácie premenných

#include <iostream>

using namespace std;

int main()
{
    int vaha = 70;
    cout << vaha;
    return 0;
}

Rozbor: Najprv sme inicializovali premennú, dali jej meno vaha, hodnota premennej je 70 a typ premennej je celočíselný (slovo int). Potom, už len vypíšeme na obrazovku.

Pomenovanie premenných

V jazyku C++ je potrebné dávať si pozor na pomenovanie premenných. Má určité zákonitosti a odporúčania. Ako najprv je asi zbytočne povedať, že mena premenných volíme tak, aby čo najviac vystihovalo ich podstatu. Napríklad v našom prípade máme pomenovanú premennú vaha.

Nenazvali sme ju x, sksksk, ani #dge a pod. Stále myslíte na to, aby váš kód bol nielen pre vás čo najjednoduchší čitateľný, ale i pre ďalších programátorov. Ak to trochu nadnesene definujem, tak čítanie kódu by malo byť ako čítanie pútavej knihy.

Pravidlá zápisu mien premenných:

  1. používame len alfabetické znaky, číslice a znak podčiarkovník _,
  2. číslica nikdy nemôže byť prvý znak v pomenovaní premennej,
  3. meno premennej nemôže byť slovo, ktoré označuje konštrukciu jazyka C++, napríklad premenná sa nesmie volať while, for a pod…

Fajn, tak sa poďme bližšie pozrieť, čo sa môže písať a čo nie.

int dom; // bez problémov 
int Huba; // bez problémov 
int MAJAK; //bez problémov 
Int Majak; //chyba, int je s malým
int skoc_do_pola; //bez problémov
int 50rokov; //chyba, prvý znak nesmie byť číslica
int for; //chyba, for je konštrukcia jazyka C++
int vtip-roka; //chyba, pomlčka nie je dovolená

Poznámka šéfredaktora: Nepanuje úplná shoda na tom, zda používat při pojmenovávání proměnných (ale i funkcí, objektových tříd atd.) angličtinu nebo vlastní jazyk. Používat angličtinu je zcela nezbytné, pokud má jít program „do světa“ (tedy zejména u programů z kategorie FOSS) nebo má-li na něm pracovat někdo ze zahraničí. Obecně je ale angličtina výhodná vždy, hlavně pro konzistenci s názvoslovím standardních a dalších knihoven.



Typ premenných

Premenné môžu byť typu celočíselného, racionálneho či pravdivostného. Najprv si povieme niečo o jednotlivých typoch premenných a ak sa podarí, nabudúce si ukážeme zhrňujúcu tabuľku všetkých možných typoch premenných.

Celočíselné typy premenných

Aké sú to celé čísla? Napríklad -100, 158, 111, 258875 atď. Sú to čísla, bez desatinných častí. Koľko myslíte, že je celých čísel. Nekonečne veľa. Konečná pamäť počítača nikdy neobsiahne celé nekonečné spektrum celých čísel. Takže, programovací jazyk pomocou pamäte môže obsiahnuť len konečný počet celých čísel.

Jazyk C++ ponúka viacero celočíselných typov. Je tak zaručená voľnosť nasadenia pri rôznych aplikáciach. Rôzne celočíselné typy sa líšia v rozsahu hodnôt, ktoré v pamäti zaberajú.

Medzi celočíselné typy patrí podľa veľkosti short, intlong. Všetky tri majú iný rozsah celých čísel, ktoré môžu uložiť do pamäti. Napríklad int zaberá 32 bitov v pamäti, short len 16 bitov.

Bity a bajty

Základnou jednotkou pamätí počítačov je bit. Ak sa zamyslíme, čo môže reprezentovať z vášho okolia bit? Napríklad elektronický prepínač. Svetlo alebo televíziu, môžete zapnúť alebo vypnúť. Stav zapnutý je analogický hodnota 1 a stav vypnutý je analogický hodnota 0.

Bajt je 8 bitový kúsok pamäte. Koľko rôznych kombinácii 0 a 1 dostaneme pri 8 bitoch? 256! Počítajte so mňou. 2(1 bit)×2×2×2×2×2×2×2 = 256. Z tohto dôvodu môže 8 bitový znak (typ char) nadobudnúť hodnoty od 0 do 255 alebo -128 do 127.

Každý ďalší bit zdvojnasobuje počet kombinácii. Pri 16 bitovej jednotke je to až 65 536 rôznych hodnôt a 32 bitová jednotka má 4 294 967 296 hodnôt.

Ďalšie typy

Na ďalšie dátové typy sa pozrieme nabudúce.

Diskuze (3) Nahoru