Linux E X P R E S

Návratová hodnota funkcii

Pre začiatok si vytvorme program, ktorý na základe vstupu od používateľa vyhodnotí, čí zadané číslo je párne alebo nie. Celú logiku vyhodnotenia natlačíme do main funkcie.

#include <iostream>
using namespace std;

int main()
{
    int cislo;
    bool jeParne;
    cout << "Zadaj cele cislo: ";
    cin >> cislo;
    if(cislo == 0)
    {
        cout << "Zadal si " << cislo << " a tak zopakuj volbu!\n";
        return 0;
    }

    cout << "Bolo zadane cislo: " << cislo << " a vyhodnocujem, tak trochu strpenia!!!\n";

    if(cislo % 2 == 0)
        jeParne = true;
    else
        jeParne = false;

    if(jeParne)
        cout << "Cislo " << cislo << " je parne!\n";
    else
        cout << "Cislo " << cislo << " je neparne!\n";
    return 0;
}

Ak máme vyhodnotiť len jedno číslo, tak vieme sa s tým popasovať. Čo ak máme viacero čísiel na vyhodnotenie? Praktickým riešením je vytvoriť si funkciu a teraz pozor, bude vracať nejakú určitú návratovú hodnotu. Skúsme teraz vyhodnotiť číslo v našej definovanej funkcii, ktorá vráti pravdivostnú hodnotu, či dané číslo je párne alebo nie.

#include <iostream>
using namespace std;

bool jeParne(int cislo)
{
    if(cislo % 2 == 0)
        return true;
    else
        return false;
}

int main()
{
    int cislo;
    cout << "Zadaj cele cislo: ";
    cin >> cislo;

    if(cislo == 0)
    {
        cout << "Zadal si " << cislo << " a tak zopakuj volbu!\n";
        return 0;
    }

    cout << "Bolo zadane cislo: " << cislo << " a vyhodnocujem, tak trochu strpenia!!!\n";

    if(jeParne(cislo))
        cout << "Cislo " << cislo << " je parne!\n";
    else
        cout << "Cislo " << cislo << " je neparne!\n";
    return 0;
}

Typ návratovej hodnoty sme definovali pred menom nasledovne: bool jeParne(int cislo). Všimnite si, že sme nepotrebovali definovať pravdivostnú premennú, ale samotná funkcia sa ujala tejto role viď. if(jeParne(cislo)).

Doteraz sme testovali len jedno číslo a zatiaľ sme plne neocenili možností zjednodušenia programu s pomocou funkcie. Zjednodušením myslíme to, že nemusíme písať test pre každé číslo alebo pre každý cyklus, postačí zavolať len danú funkciu.

Doplňme našu implementáciu o pole čísel, ktoré budeme testovať a jednotlivé testovanie uskutočníme v cykle.

#include <iostream>
using namespace std;

bool jeParne(int cislo)
{
    if(cislo % 2 == 0)
        return true;
    else
        return false;
}

int main()
{
    int cisloPole[5] = {1025,114,-589,2526,-9999};

    for(size_t i = 0; i < sizeof(cisloPole)/sizeof(cisloPole[0]);i++)
    {

        cout << "Bolo zadane cislo: " << cisloPole[i] << " a vyhodnocujem, tak trochu strpenia!!!\n";

        if(jeParne(cisloPole[i]))
            cout << "Cislo " << cisloPole[i] << " je parne!\n";
        else
            cout << "Cislo " << cisloPole[i] << " je neparne!\n";
    }
    return 0;
}

Faktoriál čísla

Faktoriálom čísiel sme sa už v jednom dieli venovali. Poďme z klasickej implementácie faktoriálu čísla (k dispozícii tu) pozmeniť na implementáciu s využitím funkcie. Okrem toho využijeme pole testovaných vzoriek a cyklus.

#include <iostream>
using namespace std;

int testFaktorial(int cislo)
{
  int faktorial = 1;
  for(int i = cislo; i > 1; i--)
  {
     faktorial = i * faktorial;
  }
  return faktorial;
}

int main()
{
  int poleCisel[5] = {3,5,6,8,9};

  for(size_t i = 0; i < sizeof(poleCisel)/sizeof(poleCisel[0]); i++)
  {
       cout << "Faktorial cisla "<<poleCisel[i]<< " je: "<<testFaktorial(poleCisel[i]) << "\n";
  }
  return 0;
}

Všimnite si, že funkciu voláme pri výpise a rovnako myslíme na jednotlivé indexy prvky poľa, ktoré prechádzame cez iterácie. Naša funkcia testFaktorial vracia typ návratovej hodnoty int.

V budúcom dieli si niečo povieme o rekurzívnych funkciách.