(Nie úplne) GNOME distribúcia
Komunita Fedory si už dlhú dobu zakladá na tom, že vyrába „upstream OS“. Väčšina softvéru je zabalená s minimom úprav a vyzerá tak, ako to pôvodní vývojári zamýšľali. Týmto sa odlišuje napríklad od Ubuntu, v ktorom je veľká časť programov pozmenená, aby spolupracovali s globálnym menu, ich indikátormi a celým zvyškom Unity desktopu.
Oproti tomu, pri predchádzajúcom vydaní Fedory tu bola dlhá diskusia, či vôbec pridať vlastnú tapetu na plochu. Nakoniec síce bola pôvodná tapeta GNOME pozmenená, stále to však bola konverzácia, ktorá sa medzi vývojármi a distribúciou odohráva málokedy. Fedora 16 Desktop Edition samozrejme prináša najnovšie vydanie GNOME 3.2 a tým sa z ostatných distribúcií asi najviac podobá tomu, čo by raz vývojári GNOME radi nazvali GNOME OS.
GNOME Shell v celej svojej kráse
Musím priznať, že aj napriek tomu, že som posledný rok používal KDE 4, na GNOME som si rýchlo zvykol. Vymenovať všetky novinky v GNOME Shelli by vydalo za vlastný článok, ktorý našťastie už spísal Jiří Eischmann. Fedora 16 sa našťastie nezachovala macošsky ani k tým z užívateľom, ktorým je GNOME Shell proti srsti, alebo naň nemajú správnu grafickú kartu (vyzerá to tak, že bez grafickej akcelerácie to pôjde až budúci rok). K dispozícii je najnovšie KDE, Xfce a LXDE, a ak by ste si stále nevybrali, s trochou snahy si môžete poskladať vlastné prostredie.
KDE Software Collection
KDE vo svojej verzii 4.7.2 už neprináša veľa prevratných noviniek. Tabletová Plasma Active, ktorú ste mohli vidieť na konferencii LinuxAlte 2011, má ešte k vydaniu ďaleko a KDE 4 je už dávno „dospelým“ softvérom, v ktorom vývojári pracujú hlavne na jeho postupných vylepšeniach. Veľká časť práce sa odohrala na snahe o zrýchlenie celého prostredia, napríklad za pomoci nového frameworku QtQuick, vylepšenia renderovania pomocou OpenGL ES, alebo zlepšenie podpory pre stroje bez podporovanej grafickej karty.
Tiež sa znovu objavuje snaha dostať do popredia tzv. „aktivity“. Ide v podstate o profily pre plochu a panel, vďaka ktorým si môžete uložiť rôzne nastavenia plochy napríklad pre prácu, školu, zábavu atď. Napriek tomu ešte stále nikto poriadne nevie, prečo by sa tým vlastne mal zaoberať. Na LinuxAlte ale bolo vidieť, že na mobilných zariadeniach by tento koncept predsa len mohol dávať zmysel. Aspoň poteší, že ovládanie aktivít je od novej verzie jednoduchšie. Ďalej je tu veľa drobností, či už zlepšenie podpory pre verzovacie systémy v súborovom správcovi Dolphin, alebo možnosť zvoliť si pri tlačítku Reštartovať operačný systém nového štartu.
KDE prichádza s vylepšeným rozhraním pre aktivity. Napríklad pri voľbe Photos sa automaticky otvorí Gwenview a na plochu sa pridá zložka Obrázky
Klasické prostredia
Xfce sa žiadnych radikálnych zmien nedočkalo, nová verzia príde až začiatkom ďalšieho roku. Stále ide o prostredie, ktoré má najbližšie k pôvodnému GNOME 2, len je menšie a rýchlejšie. A ak menšie a rýchlejšie nestačí, je tu skutočne minimalistické LXDE, ktoré je určené všetkým tým, ktorí chcú aby ich desktop zaberal v RAM 10 MB a nechce sa im ručne nastavovať Openbox. Ak si medzi všetkými týmito prostrediami neviete vybrať, odporúčam stiahnuť Fedora Multi Desktop, live DVD, ktoré obsahuje všetky zmienené prostredia, navyše pre 32 aj 64bitové počítače. Bolo mi cenným pomocníkom pri písaní tejto recenzie.
Jedno médium, veľa desktopových prostredí, stačí si vybrať
Prečo vlastne Fedoru?
Možno vám ale vŕta hlavou otázka, prečo vlastne skúšať Fedoru? Napríklad, ak by som recenzoval Debian, s menšími úpravami by som mohol skopírovať celý predchádzajúci text, pretože distribúcia, ktorá si ctí upstream sa zákonite bude na ostatné takéto distribúcie podobať. Jeden z dôvodov môžu byť isté sympatie k yumu a RPM balíčkom, alebo to, že na serveroch používate CentOS, tak na desktope bude Fedora. Ja však mám jeden dôvod, prečo na svojom desktope používam Fedoru, aj napriek tomu, že prakticky na všetkých serveroch mám práve Debian. Fedora totiž veľmi pekne umožňuje nahliadnuť pod pokličku Red Hatu, ktorý je jej sponzorom.
Novinky vo virtuálizácii
Red Hat v poslednom čase investuje hlavne do virtualizačných technológií a na najnovšej Fedore je to vidieť. Napríklad po dlhej dobe dokáže fungovať ako Xen virtual host, pretože obsahuje dom0-capable kernel. Mohli by sme povedať, že Xen je konkurenčná technológia ku Red Hatom vyvíjanému KVM, ktorá ale nepotrebuje podporu virtuálizácie v procesore (aj keď ju vie využiť). Xen má veľmi dobrú podporu v knižnici libvirt, takže pre nás, koncových užívateľov/administrátorov by medzi libvirt+KVM a libvirt+Xen nemusel byť takmer žiadny rozdiel.
Samozrejme pribudlo zopár noviniek vrámci protokolu Spice, ktorý možno postupne nahradí VNC (jednou z noviniek je možnosť spustiť Spice server aj na fyzickom stroji). Pribudla host2guest USB podpora a VirtManager vie vďaka projektu GuestFish zobrazovať ďalšie zaujímavé informácie, ako napríklad zoznam nainštalovaného softvéru, alebo názov operačného systému. Ak máte šťastie, zobrazí sa vám dokonca aj malá ikonka v zozname virtuálnych zariadení. Tiež si už vie VirtManager postrážiť, či sa náhodou nesnažíte nabootovať z jedného harddisku viackrát.
Fedora má vo VirtManageri peknú ikonku, škoda že to zatiaľ (z licenčných dôvodov) nefunguje aj u Ubuntu. Ale nainštalovaný software sa dá prezerať všade
Fedora v mračne
Ten kto bol v Brne na Open House zase vie, že Red Hat mieri s virtualizáciou aj na poskytovanie cloud služieb. Vo Fedore si momentálne takýto súkromný cloud môžete vytvoriť napríklad za pomoci OpenStacku, ktorý medzi inými používa NASA, alebo Rackspace. Ten je už použiteľný, stabilný, ale naposledy, čo som sa ho snažil nainštalovať, tak som si na konfigurácii vylámal zuby.
Odľahčený deskotp LXDE
Možností, ako si na Fedore poskladať vlastný cloud, je tu viac. Vyzerá, že najjednoduchšie bude použiť Condor Cloud, tiež novinku, ktorá bola do Fedory pribalená až v tomto vydaní. Condor Could umožňuje vytvárať a manažovať KVM virtuálne zariadenia prostredníctvom Deltacloud API. Čo znamená, že ak vám už na vašich strojoch funguje pomocou KVM nejaké virtuálne zariadenie, rozbehnúť Condora nieje až taký problém. Na samotné manažovanie nášho novovzniknutého súkromného „mračna“ virtuálnych strojov potom môžeme použiť Aeolus, ktorý pracuje práve cez Deltacloud API. Nanešťastie práve tento posledný krok ešte nieje úplne otestovaný.
Slovné spojenie „nieje otestovaný“ sa sa hodí prakticky na všetky z týchto nových projektov. Takže ak nemáte práve dobrodružnú náladu, je často lepšie jedno vydanie Fedory počkať. Takto to bolo napríklad s technológiou Spice, ktorá bola k dispozícii už vo Fedore 14, ale až vo Fedore 15 sa stala súčasťou VirtManagera, v ktorom je ešte aj v najnovšom vydaní ako štandard nastavené VNC.
Populárny desktop Xfce
Pre grafikov a vývojárov
Zatiaľ čo u serverového softvéru človek radšej vždy počká, kým sa poriadne stabilizuje, než ho začne používať, u štandardných desktopových programov väčšinou chceme používať najnovšiu dostupnú verziu. Čo ma potešilo, Fedora 16 obsahuje najnovšiu verziu programov Inkscape (vektorová grafika), GIMP (rastrová grafika), MyPaint (digitálne plátno), Synfig (2D animácia) a Blender 3D je len o jednu verziu pozadu (2.59 oproti 2.60, našťastie sa medzi nimi neudiali žiadne drastické zmeny).
Na druhej strane, ak chcete používať najnovšie NetBeans 7, tak si ich budete musieť stiahnuť a Eclipse si pravdepodobne aj tak budete sťahovať bez ohľadu na verziu kvôli updatom a pluginom. QtCreator je na tom trochu lepšie, vo verzii 2.3-beta, zatiaľ čo vonku je už stabilná verzia.
Prechod na vyššiu verziu?
Fedora 16 Verne prináša veľa rôznych updatov, kvôli ktorým sa oplatí stiahnuť si inštalačné médium, či už ide o novinky v GNOME Shelli, alebo vylepšenia VirtManagera. Pre mňa stále zostávajú hlavným ťahákom rôzne nestabilné projekty Red Hatu, ktoré sa na iných distribúciách nedajú spustiť. Fedora je však aj pre tých, ktorí len chcú stabilný a upraviteľný operačný systém pre svoj desktop, notebook, netbook alebo tablet. Myslím, že z podporovaných desktopov si naozaj vyberie každý.
